Server.sk Auto Fit Kino Music Tech Zľava Môj Bazár Job Reality Fórum Súťaž Foto Počasie PR správy

Dnes je 21. februára 2019, meniny má a zajtra
Aktuálny čas:

Števo Šanta: Staviteľ imaginárnych domčekov

Zdroj: © Server.sk, redaktor: rob, pridané: 15.12.2012

Hoci meno pesničkára Števa Šantu (43) nie je širokej verejnosti zatiaľ príliš známe, vo folk-rockových kruhoch už roky kolujú chýry o zaujímavom Popradčanovi.
Števo Šanta: Staviteľ imaginárnych domčekov
Zdroj obrázku: © Server.sk
 

Hoci meno pesničkára Števa Šantu (43) nie je širokej verejnosti zatiaľ príliš známe, vo folk-rockových kruhoch už roky kolujú chýry o zaujímavom Popradčanovi, ktorý si svojimi vierohodnými príbehmi podmaňuje nie len divákov na koncertoch, ale aj čitateľov – blogerov bažiacich po článkoch s hlbšími koreňmi.
Števo Šanta
Števo Šanta

Spomínate si, kedy ste začali vnímať muziku? Smerovali vás hudobne nejako rodičia? Nemali pre vás naplánovanú inú kariéru?
- Rodičia mali hudbu radi, stále u nás doma niečo hralo, takže som ju od mala vnímal ako prirodzenú súčasť života. Sestra hrávala na gitare a naučila ma aj prvé akordy. Neskôr, keď rodičia videli, že ma hudba takisto baví, kúpili gitaru aj mne.

Čo bolo rozhodujúcim aspektom, že ste sa rozhodli študovať na Konzervatóriu v Košiciach? Aký nástroj ste študovali, gitaru?
- Na konzervatóriu ešte študujem, dopĺňam si vzdelanie, aby som mohol vykonávať prácu pedagóga kvalifikovane. Študujem hru na gitare, pretože ju aj vyučujem na základnej umeleckej škole.

Kedy ste zistili, že pociťujete potrebu vyjadrovať sa prostredníctvom hudby a slova? Prišlo to plynule alebo po nejakom zásadnom zlome v živote? Nakoľko dôležitá v tomto smere bola skladba Děvčátko o berlích, ktorú spomínate v jednom z vašich futrálov?
- Pesničky skladám, odkedy som sa naučil prvé akordy, teda od deviatich rokov. Prišlo to úplne prirodzene, ani nie ako nejaká potreba vyjadrovať sa, ale skôr učenie sa napodobovaním. Okrem toho som si, samozrejme, hrával aj piesne so sestrinho spevníka, vrátane Děvčátka o berlích. Tá mi ukázala, že pesnička dokáže hýbať ľudskými emóciami, aj keď dnes by ma už pravdepodobne nechala chladným, pretože spôsob, akým sa jej text dožaduje poslucháčovho súcitu, mi príde trochu prvoplánový.

Dlho ste nosili v hlave nápad vydať album? Čo všetko ste mali už za sebou ako pesničkár, kým prišiel debutový album?
- Albumy som si imaginárne vydával už od decka, do zošita som si zostavoval zoznamy piesní, kreslil som si návrhy obalov. To rojčenie mi vydržalo, aj keď som už koncertoval, ale vždy to reálne skončilo len nejakým demom alebo záznamom z vystúpenia. Až operácia hlavy mi pomohla uvedomiť si okrem vlastnej pominuteľnosti i fakt, že som vlastne celé tie roky márnivo presníval a nemám v ruke vôbec nič. Takže potom už veci nabrali spád.

Ako ste sa dostali k vydavateľstvu Hevhetia?
- S nahratým albumom som oslovil všetky existujúce vydavateľstvá na Slovensku a Hevhetia bola jediná, kto na to zareagoval pozitívne. Myslím, že Jána Sudzinu to vtedy neoslovilo ani tak hudobne ako úprimnosťou výpovede.

Čo ste očakávali od albumu Po hladine a ako ho vnímate dnes po takmer 4 rokoch?
- Nahrával som ho so štúdiovými muzikantmi, pretože som vtedy ešte nemal vlastnú kapelu. Chcel som, aby to bolo viac rockové pesničkárstvo než rýdzo folkový album, tak som to cítil. Skladby sme aranžovali za pochodu v štúdiu, takže to bolo šité trochu horúcou ihlou a dnes to vnímam tak, že je to trochu aranžérsky „preplácané“, že je tam zbytočne veľa hrania. Ibaže vtedy som s aranžovaním nemal žiadne skúsenosti.

Zhruba v tom období, ako ste vydali Po hladine, vznikla aj skupina Ostrov. Môžete trocha priblížiť ako k tomu došlo? Poznali ste sa navzájom už dlhšie? Aká je hudobná minulosť ostatných členov?
- Veľmi som túžil po vlastnej kapele a keď vychádzal prvý album, chcel som tým piesňam dať aj koncertnú podobu. Takže som oslovil svojich kamarátov, ktorí už v hudbe mali niečo za sebou. Nebolo to celkom bez obáv z toho, ako nám to spolu bude hrať, pretože každý z členov Ostrova sa predtým pohyboval v iných vodách. Gitarista Tomáš Hulka sa venoval flamencu, basgitarista a spevák Zbyňo Džadoň spieval v poprockovej formácii Collegium SDS, klávesák Mário Karas bol a je lídrom funk-popových Six & Kristy a bubeník Oliver Ondráš zasa začínal v deathmetalovej kapele. Proste riadna zmeska, ale nejakým zvláštnym spôsobom tam zafungovala chémia.

Ako funguje Ostrov v dnešným podmienkach? Predpokladám, že všetci máte civilné povolania, rodiny, každodenný zhon, nákupy, vystúpenia... Kedy vlastne skúšate, ako často sa schádzate?
- Väčšina z nás sú učitelia hudby, okrem Olivera, ktorý je publicistom, takže využívame voľné doobedia a samozrejme víkendy. V ostatnom čase sme trochu hibernovali, nebolo veľa hrania, ale znova to dávame dokopy, pretože s vydaním albumu sa zasa rozbieha koncertovanie. Pokračovať budeme už ale bez klávesáka, pretože čaká bábätko a chce sa naplno venovať rodine.

Poprad nie je príliš folkovou baštou, máte dostatok príležitostí vystupovať? Kde všade hráte, ako často a ako vás, resp. vaše pesničky prijímajú poslucháči?
- My nie sme tak celkom folková kapela, pohybujeme sa skôr kdesi na pomedzí folkrocku, resp. soft rocku a adult popu. Ale máme aj akustickú verziu s perkusiami, ktorú by sme folkovou nazvať mohli. Koncertov nie je veľa, nemáme známe meno, ale verím, že sa to postupne rozbehne. Reakcie po koncertoch sú fajn, niekedy sa nám podarí i roztancovať plnú sálu. To máme, samozrejme, najradšej. Napĺňa vás práca učiteľa na umeleckej škole? - Je to najlepšia práca, akú som kedy mal. Keď vidíte dieťa, ktoré pred rokom zobralo prvýkrát nástroj do ruky a teraz vám hrá skladbu na koncerte a vy viete, že ste ho to naučili vy. Je to veľmi motivujúce. Okrem toho, deti sú veľmi milí ľudia, ešte nie sú zmúdrené bolesťou, veľa sa smejú a vy sa smejete s nimi, vracia vás to do čias, kedy ste to vedeli bezprostredne tak, ako ony.

Mali ste (máte) svoj pesničkársky vzor?
- Počúvam dosť veľa hudby, rôznych pesničkárov i kapely, každý je zaujímavý iným spôsobom. Mám rád hlavne ženy pesničkárky. Tracy Chapman pre jej úprimnosť, pre jej melódie i schopnosť vtesnať do jednoduchého sloganu všetku pravdu, Gemmu Hayes pre spôsob, akým mieša folk s popom a indie rockom, čo je žánrová zmes, ktorú mám v hudbe najradšej, ale mojou kráľovnou je Novozélanďanka Carla Werner. Má neskutočne podmanivý hlas. Myslím, že ten obdiv už prerástol do lásky (úsmev).

Čím je to, že vaše myšlienky, ktoré publikujete o.i. na blog.sme, ale aj váš hudobný prednes, majú taký výrazný punc vierohodnosti?
- Ja si neviem vymýšľať, moja fantázia je úplne chabá. Preto som odkázaný písať o tom, čo žijem. Je to pre mňa do istej miery autoterapia, spôsob, akým spracúvam veci a pocity, ktoré sa mi dejú. Tým, že niečo pomenujem, akoby som okolo toho vystaval domček, v ktorom to môže ďalej žiť bezo mňa a nemusím to tlačiť pred sebou.

Ako ste sa stali prispievateľom Nového Populáru?
- Oslovil ma šéfredaktor Martin Chrobák, pravdepodobne na základe článkov z blogu. Väčšina z nich sa žánrovo podobá na novinové stĺpčeky, takže si to asi vedel predstaviť v časopise. Akurát ma požiadal, aby to bolo menej osobné, ibaže to sa mi až tak celkom nedarí (smiech).

V každom umeleckom smere je čas tou veličinou, ktorá pretvára alebo prinajmenšom posúva tvorbu umelca rôznymi smermi. Aký posun nastal od albumu Po hladine k aktuálnemu dielu Prach?
- Ja píšem rovnakým štýlom už niekoľko rokov, ale posun predsa len v niečom vidím. Myslím, že album Prach je pestrejší a farebnejší ako ten predchádzajúci, a to je jednoducho tým, že ho aranžérsky dotvárali všetci členovia kapely. Každý tej piesni niečo dal, často ju významne výrazovo posunul. Niekedy som až s prekvapením sledoval, čo sa to deje s pesničkou, ktorú som vymyslel. Ale som rád, že sme takto tvorili, veľa mi to dalo. Aj reakcie ľudí na album sú veľmi príjemné.

Ak predpokladáme, že nahrávanie albumu predstavuje pre interpreta výzvu, ktorej výzve ste čelili na Prachu vy? Mne to príde pri jeho počúvaní tak, že svojím, tak trošku "drzo" sebavedomým, prejavom na platforme osobných príbehov zhmotňujete víziu mestského odcudzenia do nejakej nedefinovateľnej (a na prvé počutie ani neidentifikovateľnej) "psychopatie" (lepšie slovo mi nenapadlo)...Čo vy na to?
- S tým spevom ste ma potešili, pretože prvý album som viac odšepkal ako odspieval. K tomu ostatnému – je to vec pohľadu. Náš vydavateľ sa napríklad na stránke svojho e-shopu k albumu vyjadril, že sú to piesne vyžarujúce optimizmus. Často sa tiež stretávam s reakciami poslucháčov, že si radi púšťajú naše piesne, keď im je zle. Ja som možno melancholik, občas ironik, možno aj tragéd, ale vždy som mal pocit, že moja tvorba je skôr pozitivistická ako negativistická, či nebodaj psychopatická, ako hovoríte.

Niektorí pesničkári, pochádzajúci väčšinou z chudobnejších pomerov, sa snažia svojimi textami ľudí vyburcovať a apelovať viac na solidaritu a sociálnu spravodlivosť. Ako je vo vašom prípade nastavené toto zrkadlo?
- Apely na sociálnu spravodlivosť fungovali skôr v začiatkoch folku u Guthrieho, Seegera, či Dylana, keď na to bola spoločenská objednávka. Dnes je folk osobnejší, intímnejší, lyrickejší, individualistickejší. Mňa ťažko uvidíte hrať na odborárskom proteste, ja to jednoducho takto necítim. Okrem toho, pesničkári na Slovensku sú chudobní všetci, už z podstaty svojho koníčka (smiech).

Čo budúcnosť?
- Máme s kapelou naplánovaných niekoľko koncertov po Slovensku, ja sám spolu s českým Chcem s Ostrovom robiť na nových pesničkách a posunúť sa zasa výrazovo trochu inam. V predstave mám aj sólový, čisto akustický album. Vlastne už teraz by som mohol ísť do štúdia a nahrať dva nové albumy, piesní mám veľa, ibaže túto zábavku nestačím financovať.




Server.sk v iOS Server.sk v Androide
 
 

Diskusia k článku

Tvoje meno:

Komentár:




Ďalší obsah siete Server.sk


Vyberáme z archívu ...

pred 13 rokmi
Pri bedmintone sa v žilách rozprúdi krv a nenásilným spôsobom urobíte niečo aj pre svoju kondíciu.
pred 5 rokmi
Ľudia, ktorí sa chcú zapojiť do projektu s názvom Opäť môžem snívať 3, môžu svoje príbehy a sny posielať do OZ Lymfoma až do 31. júla.
pred 7 rokmi
S obdobnými problémami bojuje aj pobrežie Chorvátska v okolí rezortu Crikvenica, odkiaľ museli evakuovať 1400 prevažne slovinských a rakúskych turistov.
pred 7 rokmi
Okrem dokonalého zovňajšku sa German Special Customs Mercedes-Benz CLS63 AMG môže pochváliť aj upraveným výkonom motora.
pred 7 rokmi
Názov síce pripomína špinavú bandu sfetovaných rockerov, tancujúcich svoj tanec smrti na tenkom ľade poctivého rock ´n´ rollu, ale v skutočnosti sa majú veci trocha inak.
pred 7 rokmi
Počet trvalo bývajúcich obyvateľov na Slovensku sa zvyšuje, ale stále pomalším tempom – vyplýva to zo sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré bolo v máji 2011.
pred 6 rokmi
Informácie o zmenách prostredia sa zachytávajú receptormi so špeciálnymi bunkami s veľkou dráždivosťou.
pred 7 rokmi
Informácie o identite samovražedného útočníka z letiska v bulharskom letovisku Burgas priniesli vo štvrtok tamojšie médiá
pred 5 rokmi
V nemocnici diagnostikovali predsedovi vlády odtrhnutú achilovku.
pred 5 rokmi
Dojímavý príbeh nesmelého chlapíka, ktorý sa cez noc stal speváckou hviezdou. Skutočný príbeh Paula Pottsa, víťaza prvej TV show Británia má talent.

 
 
 

NOVINKA! Emma Drobná - You should know
Debutový štúdiový album nahrala Emma Drobná v spolupráci s produkčným tímom Creative Music House.
NOVINKA! Emma Drobná - You should know
Novinka! DESMOD - Molekuly zvuku
Desmod prichádza s absolútnou novinkou!
Novinka! DESMOD - Molekuly zvuku
MÁRIA ČÍROVÁ korunuje megaúspech singla UNIKÁT
štvrtým štúdiovým albumom, ktorý vydá v októbri.
MÁRIA ČÍROVÁ korunuje megaúspech singla UNIKÁT