Scorpions sa v sobotu rozlúčili s fanúšikmi

Nemecká rocková skupina Scorpions sa na scéne pohybuje už úctyhodných 45 rokov a najmä preto sa rozhodla, že nastal čas na odchod.
Nemecká rocková Scorpions sa na scéne pohybuje už úctyhodných 45 rokov a najmä preto sa rozhodla, že nastal čas na odchod. Hudobníci však nechceli odísť bez rozlúčky a tak pre svojich fanúšikov pripravili posledné turné. V sobotu večer ich mali možnosť vidieť ľudia v Bratislave. Do Incheba Expo Arény ale neviedli len kroky Slovákov, na parkovisku pred halou bolo možné vidieť značky áut z niekoľkých okolitých krajín. Na "škorpiónov" si však museli počkať, pred hlavnou hviezdou večera sa totiž na pravej strane Dunaja najprv predviedli dve slovenské formácie.

Prvou bola skupina Tristana, ktorá svoje vystúpenie ukončila pred ôsmou hodinou večer coververziou Rebell Yell od Billyho Idola. Oživiť publikum sa po nich pokúšala kapela Metalinda. Skupina, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej hudobnej histórie, v petržalskej aréne ponúkla klasické kúsky ako Zaľúbená žaba, Víno, Pizza, Makaróny, English is how know, Ján Amos Džínový či Maj May. Napriek očividnej radosti z hrania, dobrej zohratosti i solídnemu výkonu speváka Romana "Roča" Čiefa nezaznamenali u ľudí takú odozvu ako pri koncertoch z prvej polovice 90. rokov. Každopádne, ich fanúšikovská základňa je stále veľmi široká, tričká s ich logom boli po tých s nápisom Scorpions v sobotu večer druhé najpočetnejšie. Po predposlednej piesni ich setlistu - baladou Slnko nevychádzaj - sa Metalinda s publikom rozlúčila metalovou klasikou Jago.

Slečny s vysokými podpätkami i rockeri s koženými či riflovými bundami už pred deviatou hodinou netrpezlivo prestupovali na mieste. Svojich idolov sa napokon dočkali o 21:17. Scorpions svoj koncert odštartovali skladbou Sting In The Tail. Ide o pieseň z ich avizovaného posledného štúdiového albumu, ktorý nesie rovnaký názov ako tento singel. Z ich najčerstvejšej, v poradí sedemnástej štúdiovky zazneli v slovenskej metropole dovedna tri kúsky, okrem spomenutej Sting In The Tail aj The Best Is Yet To Come a Raised on Rock. Začiatok koncertu poznamenal zlý zvuk a tak spevákovi Klausovi Meinemu rozumeli len ľudia, ktorí texty poznali naspamäť. Z vizuálneho hľadiska zase jednoznačne upútalo miesto pôsobenia bubeníka Jamesa Kottaka. Ten sa nachádzal v niekoľkometrovej výške a doslova sa mohol dotýkať stropu arény. Z vyvýšeného miesta ho technici dali dole po druhej pesničke s názvom Make It Real.

V rýchlom tempe muzikanti pokračovali skladbami Bad Boys Running Wild, The ZOO a Coast to Coast. V poslednej menovanej sa po prvý raz inštrumentálne naplno prezentovali gitaristi Rudolf Schenker a Mathias Jabs. "Dobrý deň Bratislava. Ako sa máte?" spýtal sa potom v slovenčine spevák, ktorého si azda nik nedokáže predstaviť bez baretky na hlave. Po krátkom príhovore nasledovala balada The Best Is Yet To Came. Hudobníci markantne spomalili aj pri ďalších dvoch piesňach - klasických kúskoch Send Me An Angel a Holiday. V tom čase už Incheba so skupinou zborovo spievala, čo doslova vyvolávalo zimomriavky. Kapela mala navyše o čosi lepší zvuk ako v úvode, aj keď k dokonalosti mal stále ďaleko. Svoju heavymetalovú tvár naplno ukázali v druhej časti vystúpenia, keď sa prezentovali skladbami ako Tease Me Please Me, Dynamite alebo Blackout. Energický koncert finišoval o 22:40 rytmickou skladbou Big City Nights.

Pravidlo "to najlepšie na záver" platilo aj pri tomto koncerte. Scorpions nechali fanúšikov kričať, pískať a tlieskať len niekoľko desiatok sekúnd. Potom sa hannoverská skupina vrátila zo zákulisia na pódium a spustila baladu Still Loving You. Absolútnym vrcholom večera bola dvojica najväčších hitov kapely - hymna pádu železnej opony Wind of Change a Rock You Like a Hurricane. Publikum odprevadilo skupinu po 23:00 z pódia so standing ovation. Scorpions budú vo svojom rozlúčkovom turné pokračovať v pondelok 6. júna koncertom v Budapešti.