Tri významné albumy
Emila Viklického teraz vydáva Supraphon na dvoch samostatných kompaktných diskoch.
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Tri významné albumy Emila Viklického teraz vydáva Supraphon na dvoch samostatných kompaktných diskoch. Sólový debut V Holomóci městě, natočený v roku 1977, teraz ako bonus dopĺňa Suita pre klavír č 2.
Kompaktný disk
Okno & Dveře zhŕňa všetky nahrávky, ktoré
Emil Viklický zaobstaral v júni 1979 s americkými spoluhráčmi
Billom Frisellom, Kermitom Driscollom a
Vintonom Johnsonom. Pôvodne tvorili samostatný album
Okno (1980) a prvú polovicu albumu
Dveře (1985).
Emil Viklický začal hrať jazz v polovici šesťdesiatych rokov ako študent olomouckého gymnázia. Výraznejšie na seba upozornil v roku 1974, kedy sa pridal k SHQ
Karla Velebného a nedlho nato sa súbežne stal členom jazzrockovej skupiny
Energit. Čoskoro si ho začali všímať aj v zahraničí - napríklad zvíťazil v medzinárodnej súťaži jazzových klaviristov v Lyone roku 1976. Významným míľnikom v jeho tvorbe bol album V Holomóci městě, odrážajúci melodiku moravských ľudových piesní. Popri renomovaných jazzmanov (gitarista Luboš Andršt, kontrabasistu František Uhlíř, bubeník Milan Vitoch) na albume hrá aj huslista
Ján Beránek, člen brnenskej Štátnej filharmónie.
Blízkosť ľudovej hudbe tu akoby predznamenáva neskoršiu
Viklického úspešnú spoluprácu so
Zuzanou Lapčíkovou a
Jiřím Pavlicom. Na jeseň 1977 odišiel
Emil Viklický na ročný študijný pobyt na Berklee College Of Music v Bostone. Nadviazal tu mnoho užitočných muzikantských kontaktov, ktoré sa využili, keď potom s tromi americkými priateľmi v Prahe zaznamenal asi sedemdesiat minút hudby: svieži elektrický jazz, zreteľne ovplyvnený funkom, pozoruhodný vitalitou nápadov a inštrumentalistickou bravúrou. Gitarista Bill Frisell ešte zďaleka nebol tou jazzovou superhviezdou, ako ho poznáme teraz, už vtedy však hral skvele. Všetky nahrávky boli starostlivo remastrované z originálnych pásov, skladby z albumu V Holomóci městě vychádzajú na kompaktnom disku prvýkrát.
„Že je moja hudba príkladom prepojenia či fúzie jazzu, ľudovej hudby i klasiky, tak o tom som vtedy nerozmýšľal. Chcel som natočiť muziku, akú cítim, aká ma zaujímala, o ktorej som bol presvedčený, že je dobrá. A myslím si, že je dodnes svieža,“ dodáva k novému vydaniu svojich nahrávok
Emil Viklický.
