Pri príležitosti vydania albumu položili hobojistovi v Supraphone niekoľko otázok...
Zdroj obrázku: Internet
Keďže „music“ sú aj iné žánre ako komerčný pop, či rock, tanečná produkcia, no jednoducho „music“ je napríklad aj žáner zvaný klasika, či ľudová hudba, budeme nedele až do konca leta venovať krátkym rozhovorom s umelcami aj z tohto žánru.
Tí vo veľkej miere vydávajú svoje nahrávky vo vydavateľstve Supraphon, v ktorom vznikli aj naše nedeľňajšie rozhovory. Trochu umenia nikdy nezaškodí – takže tri otázky, tri odpovede a umelecká nedeľa môže začať...
Z inšpirácie, ktorú
Benjaminovi Brittenovi priniesol hoboj spoločne s básňami rímskeho básnika Ovidia, vznikol cyklus
Šiestich metamorfóz. Podobným bohatstvom rozličných charakterov oplýva aj komplet dvanástich fantázií
G. Ph. Telemanna. Hobojista
Vilém Veverka práve tieto hudobné skvosty nahral pre svoj nový album. Pri príležitosti vydania albumu položili hobojistovi v Supraphone niekoľko otázok...
Aké bolo vaše objavovanie Brittenových miniatúr, ktoré spodobňujú protikladné ľudské vlastnosti. Ako na vás osobne táto skladba pôsobí?
Táto skladba patrí medzi klasiky literatúry pre hoboj a povedzme sin a rovinu, že má svoje výsadné miesto v dejinách komornej hudby 20. storočia všeobecne. A hoci sa jedná „o drobnejšiu“ skladbu, tak interpret aj poslucháči si môžu okamžite uvedomiť autorovu genialitu a výnimočnú invenciu. Takto skladbu tiež vnímam, ako brilantný počin najväčšieho britského skladateľa. V posledných rokoch sa táto kompozícia stala zrejme mojou najhranejšou sólovou skladbou, ktorú na koncertoch uvádzam.
Telemannov cyklus je pôvodne určený pre priečnu flautu. Dal vám príležitosť uplatniť virtuozitu a širokú škálu farieb a výrazových možností hoboja?
Áno, v prípade hoboja je prevedenie Telemannových Fantázií iste náročnejšia záležitosť, ako keď je ten cyklus hraný na flaute. Poslucháčsky sa však stáva možno zaujímavejším. Celý komplet dal vyniknúť kompletnej škále výrazových možností hoboja.
Čo bolo pri realizácii nahrávky najobťažnejšie? Čo vás najviac prekvapilo?
Najnáročnejšie bolo vôbec zvládnuť také penzum hudby. Predsa len, viac ako 70 minút času iba na hoboj, tak to bol pre mňa nový rozmer a úloha. Toto bude iste nové aj pre poslucháčov. Ale dokazuje to iba, že hoboj jednoznačne obstojí ako samostatný sólový nástroj. Tiež moment „osamotenia,“ pretože som počas celého nahrávania bol v štúdiu sám. Ale samota, presnejšie určité solitérstvo je pre mňa charakteristické. Tiež preto sme sa pre tento špecifický projekt so Supraphonom rozhodli. Jedinou spoločnosťou boli v réžii páni Jiří Gemrot a Aleš Dvořák, ktorým by som sa týmto rád poďakoval za skvelú prácu.
Zdroj: Supraphon
Linky: SUPRAPHONLINE
