Server.sk Auto Fit Kino Music Tech Zľava Môj Bazár Job Reality Fórum Súťaž Foto Počasie PR správy

Dnes je 19. novembra 2017, meniny má a zajtra
Aktuálny čas:

Puding pani Elvisovej: Zapadli sme do scény (2. časť)

Zdroj: © Server.sk, redaktor: pb, pridané: 22.05.2015

Pri príležitosti vydania albumu sa so skupinou Puding pani Elvisovej porozprával Braňo Bezák alias Bebe.
Puding pani Elvisovej: Zapadli sme do scény (2. časť)
Zdroj obrázku: TS Server.sk
 

Je to tak, že kto čo spieva, to si aj píše?
Miloš: Nie, lebo väčšinou spieva Slivka a z tretiny Pino. Texty píšeme viac-menej spoločne.

Myslím, že to ,,sísíčko“ je taký celkom epický, komplikovaný, zaujímavo rýmovaný text a chcem vedieť, či naozaj to bolo tak, že každý z vás dal jednu lajnu? Neviem si to celkom predstaviť. Pino: Tie skladby vznikajú tak, že Slivka si vymyslí ako keby anglickú hatlaninu, nemá to žiaden význam a my potom chytáme z tej atmošky skladby – o čom asi by to mohlo byť. Zo Sisisi bolo cítiť napätie. Bolo cítiť, že je to o nej, že sa jej niečo deje. Väčšinou dáme nejakú spoločnú tému o čom by to malo byť a potom sa to cizeluje. Mali sme obdobia, kedy sme sa len schádzali a sedeli. Písali sme texty.
Miloš: Normálne sme si sadli – pero, papier – púšťali sme si tie anglické hatlaniny a triafali tak, aby tam sedeli dĺžne. A to nebolo jednoduché, aby to dávalo zmysel. Nemôžeš zaspievať slovo záhrada ako zahrada alebo zahradá. A zároveň to musí mať zmysel. Možno aj preto sú tieto texty také, lebo sme im venovali najviac času.
Viliam: Dobrý freelancer by povedal, že to bol hustý brainstorming. (Smiech.) Treba povedať, že chlapci (Miloš s Pinom) potiahli tento album, sedeli nad tým najviac. Texty sú pekné. Ale pridávali aj Dalibor aj Slivka. Keď niekto prišiel, dvere boli otvorené stále. Prijali sme vetičku po vetičke, aj tému. Posunuli sme to ďalej.

Je pre vás čoraz ťažšie napríklad preto, že máte svoje súkromné životy a súkromné práce, dávať tej kapele to, čo vyžaduje?
Pino: Slivka má dieťa a my sme jej umožnili viacej sa venovať rodine, ale zároveň sa na albume podieľala full time. Koľko mohla, toľko dala. A my ostatní sme to tiež nezanedbali. Nechodíme do krčmy, skôr, aspoň ja, chodím do skúšobne. Časovo to zlaďujeme celkom v pohode.

Ktorú časť prípravy štvrtého albumu máte (každý z vás) najradšej? Lebo najskôr sa to celé vymýšľa, potom sa tomu dáva tvar, potom sa to nahrá, potom sa to mixuje a potom sa to ešte musí celé zmastrovať. Ja som bol uprostred takéhoto procesu iba raz, ale každá z tých fáz je trošku o niečom inom.
Miloš: U nás je to presne tak, že najskôr chodíme do skúšobne a iba jamujeme, jamujeme a ak sa nám niektorý jam za štyri hodiny bezbrehého hrania zapáči, tak si to nahráme na diktafónik. Následne to opakujeme, vymyslíme si tú hatlaninu, ideme do štúdia, kde to nahráme, vrátime sa sem, tu všetky tie nepresné kopáky opravujeme a striháme veľké časti. Potom vymýšľame ďalšie texty, ideme s tým do ďalšieho štúdia, kde sa to, ako hovoríš, mixuje, mastruje a potom ideme na koncert. Časovo je to veľmi náročný proces. Nám to trvalo dva roky.

Fakt to bolo tak, že od toho kick off-u zbierania materiálu, to boli dva roky?
Viliam: Minimálne.
Miloš: Hej. Ja som si najviac užíval čas, kedy sa vymýšľali texty a potom, to je asi iba týždeň staré, keď už je to hotovo. (Smiech.) A samozrejme mám strašne rád koncerty, lebo to je zas úplne niečo iné.
Viliam: Ja mám rád každú časť. Ale ten úplný začiatok, keď sa len zjaví ten riff - to je pre mňa úplne najväčšia energia.
Pino: Toto máme asi všetci spoločné, že nás baví vymýšľať tie skladby. Je to zábava. Tento album je náš suverénne najdrahší. Doteraz sme nahrávali všetko u nás v skúšobni, teraz sme to išli nahrávať do štúdia Lavagance. Mixovali sme to. Chceli sme sa posunúť ďalej.
Miloš: Je to počuť aj na zvuku.
Pino: Stále chceme robiť niečo inak, aby sme sa neopakovali. Pre mňa osobne to bolo trošku ťažké v tom, dať naše skladby niekomu inému. Bol som zvyknutý, že my sme si robili všetko a mal som tú stopercentnú kontrolu. A teraz, keď sme chceli pridať kláves k nejakej skladbe, tak sme museli písať mail a počkať, kým sa to tam dostane, až potom si to vypočuť. Trošku bol frustrujúci ten pocit odovzdať to niekomu inému.

V ktorom momente ste to odovzdali? Mixáž už robil niekto iný?
Viliam: Mixáž a mastrovanie robil niekto iný. Ale posunulo sa to o hodne ďalej. Keď porovnávam naše pôvodné mixy s tým, čo máme teraz, výsledok je neporovnateľný. Hlavne zvukovo.

Mne sa zdá, že čím ide ďalej tá príprava albumu, tým sú tie veci abstraktnejšie a oveľa ťažšie sa dá dohodnúť, ako vlastne to má byť. Ako prebieha táto komunikácia u vás o tak abstraktnej veci ako je hudba? Aký to má mať zvuk?
Miloš: Z môjho pohľadu je to tak, že v procese, keď niečo vymýšľame a nahrávame prvé ,,taky“, musí tam byť zachytený duch tej skladby, kedy vieme, že tá skladba je položená napríklad na klávesovom rife rn-tn-tn-tn-tn, a keď do toho nabalíme vibrafóny, bicie, spevy, gitary, bas gitary a synťákové plochy, tak zrazu zistíme po niekoľkom raze, čo to počúvame, že ten pôvodný drive, ktorý z toho išiel, už je zrazu preč. Je to niečo iné. Uvedomili sme si to a už len treba zistiť, či je to dobré alebo je to zlé. Podľa toho to riešime ďalej. Na predchádzajúcich albumoch sme dokonca ani ten úplne prapôvodný rif nepoužili a skladbu sme postavili na novom rife.
Viliam: Hopa-hopa je presne taká pesnička. Bola to úplne iná skladba, kľudnejšia, a zrazu sa postavila úplne iná skladba. Zrazu to bola pieseň s rapom, s obrovským refrénom.

Vy už oveľa menej rapujete, chalani, čo sa stalo?
Viliam: No nič, veľa raperov je, no. (Smiech.)

Narástla konkurencia, hej?
Pino: Bol to zámer v tom, aby bol ten album aj trochu iný. Nechceme sa opakovať, chceme sa vyvíjať. Tento album je viac o melódiách, harmóniách a rap je predsa len ,,iba“ rytmická záležitosť. Miloš: Na prvých troch albumoch sme mali ten čas, odkedy si človek album pustil, až kým to skončilo, zaplnený nejakým zvukom. Pesničky sme mali prepojené.
Viliam: Nepredávame ticho.
Miloš: Toto je náš prvý album, kde jedna pesnička skončí, ostane dve sekundy ticho a začne sa ďalšia.
Pino: My sme stále mali potrebu urobiť živý album, lebo je to oveľa jednoduchšie. Nacvičíš to v skúšobni, ideš do štúdia, nahráš to a je to hotové. Predtým sme to stále robili tak, ako Miloš vravel, vymysleli sme skladbu a strašne dlho sme na nej robili. Od pôvodnej myšlienky sme nakoniec upustili.
Miloš: Áno. Tu aj ten deadline slúži na to, že si už nemôžeš do nekonečna hovoriť ,,však ešte toto zmením a ešte toto zmením“. Keď na niečom pracuješ rok, tak už sa ti to opočúva a stačí, že tam vymyslíš nejakú novú gitarku a máš pocit, že to krásne ožilo. Možno, ak by si to pustil poslucháčovi, či už s tou gitarkou či bez nej, zdalo by sa mu to úplne rovnaké, žiaden posun by tam nenastal.

Vydáte album a bude turné. Do akej miery bude rovnaké to, čo potom ľudia dostanú na koncertných pódiách ako to na tom albume?
Pino: Myslím si, že bude výhoda toho albumu práve to, že je taký živý. Bolo tam oveľa menej postprodukcie ako doteraz. Nepridávali sme ani strašne veľa nových zvukov. Dúfam, že ho budeme môcť hrať bez nejakých dodatočných samplov a budeme môcť naživo variovať na koncerte. Budeme mať možno aj dlhšie verzie tých skladieb.
Viliam: To bolo aj pri tých albumoch predtým. Tie koncertné verzie sa trošku utriasajú. Chvíľu to hráme, potom sa to celé doladí. Chvíľu to trvá. Aj rok možno.
Miloš: Ten album by bol ďaleko lepší, keby sme ho nahrávali rok po tom, čo už ho koncertujeme. Tam už sú tie dynamické pasáže, kedy treba pridať, aby tá pasáž, ktorá prichádza, lepšie vyznela. Keď prídeme do štúdia iba s tým, že vieme približne čo s tým (G-čko, D-čko), odohráme to, čo najkvalitnejšie, ale nie je tam možno ten hudobnícky feeling, lebo zase nie sme úplne dobrí hráči.

Ale museli ste sa zlepšiť za tých dvadsať rokov. (Smiech.)
Miloš: Tak to asi hej. Ja som sa za tých posledných dvadsať rokov trošičku zlepšil. Trošičku. Pino: Ja mám pocit, že človek má dané pokiaľ sa dokáže zlepšiť. Niečo si nadrieš v mladosti a potom už držíš tú latku.

Songwriting je dôležitý, ale určite je čoraz dôležitejší zvuk. Aj pesnička zo sedemnásteho storočia môže znieť dobre, keď ju zahráš na nejakých súčasných nástrojoch. Premýšľali ste o tom, aký zvuk je ten správny, pravý?
Viliam: Nie je to cielené, že napríklad tento zvuk skladby je dobrý, tak ho berieme. Nie. Ovplyvňuje nás nová hudba, nový sound, tomu sa nedá vyhnúť.

Ja mám skôr ten pocit, že trendspotting a snaha viesť sa na vlnách, nie je to vaše. Aj keď to rešpektujete a vnímate, skôr od toho máte odstup. Módne pozlátkové hranie nikdy nebol váš svet.

Viliam: Je to presne tak. Basová pasca je presne taká skladba, čo to vysvetľuje, lebo aj sa to tak schválne volá. To nové nás ovplyvní, ale nie zas až tak, aby sme od toho nemali odstup. Pino: Ale to je skôr náhoda, lebo inšpiráciou k Basovej pasci bol ten penový výrobok, ktorý sa v štúdiách dáva do rohov.

Aha, ja som to okamžite čítal ako hudobný žáner.
Pino: Je to aj to aj to, samozrejme. Je to nejaké pokapčané.

V ktorej pesničke sú také tie steel drumy?
Pino: Mezopotámia.

Áno. Hovoril som si, že ten singel Jamieho xx je tiež taký. Bola/ nebola to inšpirácia? Pino: My sme si kúpili elektronické bicie a tam ten zvuk je jednoducho už nainštalovaný. Keď sme si prechádzali tie zvuky, tak sme si hovorili, že ,,wuaw, to je pekný zvuk“. A potom o pár týždňov vyšiel Jamie xx s tým zvukom a ja som hovoril chalanom, že ,,chalani, to, čo my sme vymysleli, je momentálne veľmi trendy!“ (Smiech.) To sú náhody.
Viliam: My sme boli vždy najväčší hipsteri.

Hudba je emócia. Aká emócia chcete, aby ostala vo vašich poslucháčoch po tom, keď si oni vypočujú celý ten album?
Miloš: Ja by som bol najradšej, ak by si to pustili znova.
Pino: Ja viem presne. Pre mňa umenie, lebo všetko, čo sa ho týka, má povznášať ducha. Človek má zlý deň, uvidí peknú vec a zrazu sa cíti lepšie. Pre mňa aj tá naša hudba je o tom povznášaní ducha a vyvolávaní dobrých pocitov. Nikdy sme nerobili nijakú temnú hudbu. Asi aj kvôli tomu, lebo sa nechceme motať v tých temných emóciách. Skôr chceme zlepšovať deň človeka.
Viliam: Najviac by som chcel, aby pri tom vedeli, čo všetko sme do toho my dali. Celú tú emóciu, čo ja mám, nech majú aj oni. Ale to sa nedá. Keď si vypočuješ nejaký dobrý album, či máš dobrý deň alebo zlý, aj v dobrom ti to pomôže aj v zlom.
Miloš: Takže môžeme to uzavrieť. V dobrom aj v zlom. Amen. (Smiech.)
Pino: Ale ja to poznám, lebo keď si vypočujem, dajme tomu, dobrú temnú skladbu, viem presne čo mi to dá, ale keď si vypočujem dobrú skladbu s nádejou, ktorá ma niekde ťahá – forever young - cítim sa ako šestnásťročný. A ten pocit hľadám.

Myslím, že sa vám ho aj darí nachádzať, aj sa vám ho darí cez tú hudbu aj posielať.


Hudobné CD z Hudobny.sk:


Server.sk v iOS Server.sk v Androide
 
 

Diskusia k článku

Tvoje meno:

Komentár:



Dnes.Server.sk
Dnešné horúce témy »


Marketing na internete s Mikulášom
Hotel Kristína sa nachádza v centre mesta Dubni...



Ponúkam kompletné elektroinštalačné práce v rod...
Opravy zásuviek,vypínačov,svietidiel,bytových z...
Vykonávame elektroinštalácie (i menšieho rozsah...

ak chcete vedieť viac napíšte mi email, nechajt...
- metabolická analýza tela - meranie na špeciál...
Prijmem samostatného stolára na výrobu a montáž...

117 000.00 €
Na predaj byt, 2 izby, rozloha 70 m2, novostavba
97 000.00 €
Na predaj byt, 2 izby, rozloha 61 m2, novostavba
81 634.00 €
Na predaj stavebný pozemok, rozloha 833 m2





Ďalší obsah siete Server.sk


Vyberáme z archívu ...

pred 5 rokmi
Nie je to len ochorenie starších osôb po šesťdesiatke, nejakou formou je prítomné približne u dvoch percent ľudí do šesťdesiat rokov.
pred 4 rokmi
V čiernobielej snímke s názvom Love, Life and Laughter účinkuje napríklad Betty Balfour.
pred rokmi
Rast realitného trhu na Slovensku pokračoval prakticky počas celého roka 2015. Zaznamenal to aj jeden z najnavštevovanejších slovenských realitných portálov, zaoberajúcich sa predajom, kúpou a prenájmom realít - TopReality.sk.
pred 5 rokmi
Fenylketonúria patrí medzi takzvané dedičné metabolické poruchy. Tieto ochorenia vznikajú vtedy, ak v organizme chýba alebo je poškodený niektorý enzým zodpovedný za spracovanie látok z potravy.
pred 6 rokmi
Otvorený dvojmiestny automobil ako stelesnenie formy osobnej mobility s rovnakou mierou športovosti a emotívnosti.
pred 10 rokmi
Keď sa tak nad tým zamyslíme, každý, kto berie drogy, má preto pre iných „vysvetlenie“.
pred 13 rokmi
Keby sme ešte nedávno hovorili o Smarte ako vozidle pre štyroch, mnohým by sme vyvolali úsmev na tvári. Donedávna boli totiž všetky modely tejto značky určené len pre dvoch pasažierov. O novom modely Smart Forfour to už neplatí.
pred 4 rokmi
Vozidlo s nábojovými hnacími elektromotormi
pred 4 rokmi
Oslava českej krajiny a prírodných živlov, ktoré čelia agresivite miest.
pred 6 rokmi
Ďalšou látkou, ktorá má priaznivý vplyv na kardiovaskulárny systém, znižuje hladinu cholesterolu a pomáha tiež posilniť obranyschopnosť organizmu, je lecitín...

 
 
 

NOVINKA! Emma Drobná - You should know
Debutový štúdiový album nahrala Emma Drobná v spolupráci s produkčným tímom Creative Music House.
NOVINKA! Emma Drobná - You should know
Novinka! DESMOD - Molekuly zvuku
Desmod prichádza s absolútnou novinkou!
Novinka! DESMOD - Molekuly zvuku
MÁRIA ČÍROVÁ korunuje megaúspech singla UNIKÁT
štvrtým štúdiovým albumom, ktorý vydá v októbri.
MÁRIA ČÍROVÁ korunuje megaúspech singla UNIKÁT