Petr Kotvald: Nezvážnel som

Petr Kotvald pred pár týždňami vydal nový album Právě tady ... právě teď, na ktorom opäť dokazuje, že sleduje to, čo sa deje v hudbe a prispôsobuje sa novým trendom.
Petr Kotvald pred pár týždňami vydal nový album Právě tady ... právě teď, na ktorom opäť dokazuje, že sleduje to, čo sa deje v hudbe a prispôsobuje sa novým trendom. Pre inšpiráciu najradšej chodí do Londýna, ktorý miluje a vôbec sa mu nezdá, že by jeho novinka bola vážnejšia, ako predchádzajúce platne. Na platni sa tak, ako vždy odrazili jeho pocity a on sa teší, že ich môže v plnej miere posunúť svojim poslucháčom. Nám exkluzívne prezradil prečo v 80tych rokov odišiel od Zagorovej s Hložkom, čo si myslí o súčasnej novinárčine i to, prečo našinec nevie preraziť v zahraničí. Prečítajte si „práve tu a práve teraz“ rozhovor s Petrom Kotvaldom...

Aký máte vzťah k Londýnu? Pýtam sa preto, lebo na novom albume máte skladbu Portobello Road, ktorá je odkazom na londýnsku štvrť Nothing Hill a v roku 1991 ste svoj tretí radový album dokonca nazvali Hydepark...
To mesto ma fascinuje. Aj k britskej popovej scéne sme s Jindrom Parmom, mojim skladateľom mali vždy veľmi blízko. Bavila a inšpirovala nás. Napokon, keď som v roku 1987 točil svoje prvé piesne, žil už jeho brat Eduard v Londýne a od neho sme mali novinky a tak aj nové hudobné trendy z prvej ruky. Keď som tam bol vlani naposledy, stretol som sa osobne s Mikeom Moranom, producentom Mercuryho Barcelony a u neho doma, v jeho štúdiu. Bol úprimne odviazaný z live záznamu môjho koncertu a z našich nahrávok. Doslova povedal, že mi závidí Milujem se čím dál víc a Mumuland. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie,

Snom každého umelca je vystúpiť na nejakej londýnskej scéne, najlepšie pred vypredaným Wembley. Snívali ste – snívate o tom aj vy?
Tak to ma nenapdlo, ale pravda je, že Wembley som si prešiel, aj keď prázdny, rovnako ako aj Royal Hall.

Myslím si, že rovnako každý umelec má sen aspoň trochu uspieť vonku. Prečo sa to podľa vás našim spevákom nedarí?
Trh „vonku“ je obrovský a zdalo by sa, že sa v ňom rozpustí čokoľvek, ale aj tak si myslím, že nemáme vôbec predstavu o sile loby a systému práce od Ašu na západ. Byť tam a budovať kariéru od začiatku, vrátane väzieb, kontaktov, to by mohlo priniesť žiadaný výsledok. Je to obrovský priemysel so svojimi zákonitosťami, do ktorých sa nedá len tak, rozhodnutím sa od stola vstúpiť. My navyše prostredníctvom médií vnímame úplný vrchol ľadovca. Koľko toho vieme o hudbe a svetovosti Rakúšanov, Nemcov, Holanďanov a ďalších? A napriek tomu nepochybujem o výnimočnosti a obrovskom nadaní množstva našich autorov a porovnateľnosti ich tvorby s tou, ktorú denne počujeme z rádií. V tom sa určite rozchádzam s názorom „rádiotikov“. Tí vám budú tvrdiť, že u nás vzniká horšia muzika. A vec má aj ďalší rozmer. Chcel by som vidieť, ako Rihanna, alebo ktorákoľvek iná hviezda natočí album za 5 tisíc euro, ako my. Single z albumu potom musia byť porovnateľné s tými zahraničnými, ktorých rotácie navyše podporujú ich vydavatelia obrovskými čiastkami. To, že rádia nepodporujú viac domáce novinky, zabíja domácu hudbu a jej konkurencie schopnosť.

Váš nový album je oveľa vážnejší, než predchádzajúci Principál, alebo ktorýkoľvek z predošlých albumov. Žiadny Mumuland, trochu irónie prinášajú skladby Hully Gully a Erotika a potom sa mi zdá, že ste zobrali trochu vážnejšie. Prečo?
Vážne vážnejší? Tak takto som o tom nerozmýšľal. A čo Oči ptáka, Nás vemou do nebe, alebo Portobello Road a Co mám to chtěj´? Album je vždy otlačkom momentálneho rozpoloženia, nálad, emócií a pocitov, ktoré prežívam. A vojde sa ich tam až do výslednej stopáže. Nevyužiť to by bola obrovská škoda. Hoci to aj vo výsledku pôsobí vážnejšie. Už názov Právě tady ... právě teď hovorí o tom, že ide o súčasnú výpoveď, že je to nový, moderný album. Žiadny reemake a odkazy na minulosť. Neznášam večné opakovanie starých šlágrov a hitov do zblbnutia. Vrátanie tých mojich, aj keď sa to môže zdať pohodlné. Bonus môjho života je jednou z tých dokonalých balád, ktoré nemôžu chýbať vo vašom repertoáre.

Myslím, že už titulná pieseň vášho sólového debutu mala tieto tendencie, ale naplno to odpálil hit Milujem se čím dál víc. Aby takéto piesne vyzneli dôveryhodne, musia mať vraj konkrétneho adresáta. Komu ich spievate vy?
Moc ďakujem za pochvalu. Je pravda, že Jindra Parma vie tieto melódie dokonale vystavať. Tvrdím, že pokiaľ pôsobí pesnička od začiatku do konca samozrejme, že plynie akoby mimochodom, je to zásah do čierneho. Verte, že tieto piesne, aj keď nie sú jednoduché, sa spievajú samé. Na nich nemám čo vymýšľať a farby hlasu v nich potom zo mňa vychádzajú rovnako prirodzene. Samozrejme však musí byť nielen čo, ale tiež o čom spievať. V tom je symbióza s textárom Pavlom Cmíralom nenahraditeľná. Za jeho príbehy som nesmierne vďačný.

Album uzatvára nová vianočná skladba. Ste naozaj milovníkom Vianoc? Neprekáža vám trochu ich komerčnosť? Neprišli už o to svoje kúzlo?
Milujem Vianoce. Viem odpojiť balast a vnímam iba to pekné. Určite mi v tom programovo pomáhajú aj moje tradičné vianočné koncerty. A tak sa spolu s poslucháčmi pravidelne zastavujem niekoľkokrát počas adventu až do Vianoc a užívame si seba navzájom. Voju vzájomnú priazeň a blízkosť.
Oslavujete štvrťstoročie na hudobnej scéne. Zapnime trochu fantáziu a predstavme si, že by neboli Zagorová s Hložkom. Ako by sa vyvíjala vaša kariéra?
Spieval by som:). Keby neexistuje, ale dobre. Svojimi rozhodnutiami meníme okamžité chvíle menej či viac očividne a ovplyvňujeme tak aj priebeh nasledujúcich udalostí. Napriek tomu verím, že sa každým rozhodnutím iba na kratší, alebo dlhší čas odchyľujeme od hlavnej trasy. Že vlastne stále držíme nami, alebo nám daný, nastavený smer. Že tých päť spoločných rokov s nimi síce zanechalo vo mne a v našich končinách svoju otlačku, no napriek tomu to bola iba odbočka a obyčajná pätina času, ktorý som mal a mám dodnes pre seba a svojich poslucháčov.

Hanka Zagorová vám vraj nemôže zabudnúť, že ste ich tandem opustili bez oznámenia. Ako to bolo?
To už je na smiech. Formu neriešte. Princíp bol v tom, že pre mňa boli starí. Ja som chcel robiť modernú, súčasnú hudbu. A nechcel som už byť iba polovicou niečoho, alebo niekoho.

Neoľutovali ste to niekedy? Váš prvý sólový album vyšiel o dosť neskôr, že sólový debut Stanislava Hložeka. Nebolo v tom aj trochu pomsty, či akési poťahanie za „správne nitky“?
Ani v najmenšom. Môj sólový začiatok bol najeuforickejšou dobou môjho života. Prvý album som nakrútil v štúdiu Ladislava Štaidla. Proti jeho pákam na vydavateľstvo neboli dosť silné žiadne snahy. A druhý album Gejzír bol nabitý toľkými šlágrami, že mi tlak ulice, vďaka dídžejom, otvoril brány aj k rádiu a televízii.

Vydali ste 18 sólových albumov (vrátane výboroviek a dvoch vianočných špeciálov), tri albumy v tandeme Kotvald – Hložek – Zagorová. K tomu množstvo singlov a nevydaných rarít. Nepomýšľate o podobnom limitovanom boxe všetkého, ako nedávno vydal Richard Müller? Väčšina vašich albumov sa dnes už nedá nikde zohnať.
Dobrý nápad, začnem o ňom premýšľať. Máte pravdu, že niečo také by nebolo od veci.

Keď sme sa spolu rozprávali zhruba pred siedmymi rokmi, mali ste starosti so synom. Spomínali ste mi vtedy, že prestal komunikovať a museli ste vyhľadať pomoc lekárov. Chcem sa len opýtať, či je už všetko v poriadku?
Jeho dospievanie sme spoločne ustáli:) a je z neho vďakabohu už samostatný dospelý muž.

Vtedy ste mi o tom hovorili otvorene a veľmi si to vážim. Prekvapilo ma však, že bulvár sa v tom nerýpal. Vy nie ste moc vyhľadávaný objekt na titulné stránky novín. Ako vnímate súčasný bulvár – je agresívnejší než trebárs pred tými siedmymi rokmi?
Som pre nich nudný náboj:). Niežeby sa okolo mňa nič nedialo, ale je to iba moja vec. A na akékoľvek otázky a podnety, ktoré idú mimo moju profesiu jednoducho neodpovedám. V skutočnosti si myslím, že mnohé kauzy sú umelo vyvolané a hlavne, že sú ľudia, ktorí bulvár svojimi výplodmi zásobujú zámerne. Dnes sa noviny píšu spoza stola. Do terénu sa nikomu moc nechce. Pokiaľ možno neopustiť klávesnicu svojho počítača. Čo kto na stôl dodá, to spracujeme a vydáme. Veľmi pohodlné. Aspoň taký pocit z toho mám.

Vráťme sa ešte na chvíľu k albumu. Budete točiť aj videoklip k niektorej z trinástich piesní?
Prostriedky na klip sú prakticky vyhodené peniaze. Neviem, ako u vás, ale u nás nie je platforma, kde by klipy rotovali tak zásadne, že by malo zmysel do nich investovať. Napriek tomu si to neodpustím a aktuálne pripravujeme klip na Dál sníh padá a pripravený máme námet aj na Hully Gully.

V Čechách dosť koncertujete. Ale čo na Slovensku? Okrem pár firemných akcií sa na váš koncert oficiálne nedá ísť? Zmení sa to?
Mrzí ma to, zatiaľ som na Slovensku nestretol spoľahlivého promotéra, ktorý by až na pár solitérnych vystúpení vedel pre mňa pripraviť turné. Aj tých pár vystúpení však vždy stojí za to a majú skvelú atmosféru. Slovenskí poslucháči mi chýbajú. Budem sa to snažiť zmeniť.

Zdroj foto: akaros.eu