Barbola Poláková: Každý by sa mal starať predovšetkým o seba

Dlhoočakávaný album Barbory Polákovj v produkcii Jana P. Muchowa je konečne vonku.
Titulný singel slávi mimoriadne úspechy, darilo sa i „valnetínskemu“ songu Kráva. Materiál vznikal štyri roky. Populárna speváčka a herečka prezradila o svojom debtu viac v rozhovore pre vydavateľstvo Supraphon.

O kom je skladba Nafrněná?
O nikom konkrétnom. Je skôr o situáciách, ktoré všetci dobre poznáme. Poviete niečo, čo vyznie inak, než ste zmýšľali a neskôr to ľutujete. Alebo sa dopočujete čosi, čo koluje za vašim chrbtom a vy nepoznáte dôvod. Tá pieseň je vlastne komentovaním toho, čo som si všimla u väčšiny ľudí, mňa nevynímajúc. Každý by mal dať na svoj úsudok, starať sa predovšetkým o seba a nie o iných.

Vy sa teda staráte najmä o seba?
To nie sú tie správne slová. Ale aj v mojom prípade platí, že neraz dám na reči iných. Obzvlášť, ak ich počujem z úst kamaráta. Najlepšie je, presvedčiť sa na vlastnej koži alebo spoznať daného človeka osobne, nie slepo veriť poverám. Nikdy som nechcela, aby pesnička vyznela príliš moralisticky. To by bolo hlúpe, preto o tom všetkom hovorím iba tak mimochodom.

Mne ale príde zábavná. Pri natáčaní klipu ste sa museli asi dobre odreagovať...
To som rada. Bavili sme sa, ale zároveň to bol stres, aspoň pre mňa určite. Všetko sme totiž museli stihnúť za jeden deň. Chcela som, aby dievčatá boli v pohode a aby všetko klaplo. Bolo ťažké dať ich dohromady - veľa kamarátok prísť nemohlo a tie, ktoré prišli, mali čas napríklad iba dve hodinky. Keby som dievčatá nepoznala osobne, možno by to dopadlo celé inak. Pre produkciu to bol úplný horor.

Pritom to vyzerá, ako keby ste boli na pľaci takmer stále všetky...
To je pravda. A že máme jeden celodenný večierok. Ale nebolo to tak ... áno, áno, kúzlo filmu.

Do klipu ste si zrejme vybrali partnerky vášmu srdcu blízke...
Áno, sú to moje kamarátky. Oslovila som tie, u ktorých som dúfala, že mi to v prípade neúspechu neomlátia o hlavu. Bola som zo všetkého samozrejme veľmi nervózna. Nechcete nikomu uškodiť a nechcete stratiť dôveru. Keď už niekoho zlanárite do projektu, musíte si byť istý. Ja som si však istá nebola. Na druhej strane som verila, že pokiaľ sa ukočíruje tá miera herectva, ktorá je potrebná, výsledok bude skvelý. Inými slovami, dalo sa to aj pekne pokašľať. No dievčatá sú skvelé herečky, Tereza Kopáčová a Pavel Berkovič navyše veľkí profíci, žiadna katastrofa sa teda nekonala. Dievčatá sa poznali aj medzi sebou, podaktoré sa dlhšie nevideli, takže sme mali taký celodenný debatný krúžok.


Naozaj ste stihli natočiť všetko za jeden deň?
Áno, museli sme. Dokonca sme sa dva dni pred natáčaním dozvedeli, že klub, v ktorom bolo naplánované nakrúcanie, musíme opustiť už o siedmej večer. Takže ďalší stres.

Na tomto klipe ste sa podieľali aj režisérsky. Čo vaše ďalšie režijné plány?
Naposledy som režírovala spot pre organizáciu Rekonstrukce státu, ktorú dlhodobo podporujem. V klipe Nafrněná som uvádzaná ako spolurežisérka z podnetu samotnej režisérky Terezy Kopáčové. Cítila, že sme na tom makali spoločne a nechala ma tam napísať. Ale inak nemám žiadne režijné plány, ani v divadle a ani vo filme. Môj jediný režijný plán je byť mamou. A ten je najdôležitejší.

Pieseň Nafrněná ale nie tak celkom vystihuje náladu vášho nového albumu.
Máte pravdu, doska je celkovo melancholickejšia. Nafrněná je dosť svižná, má veľký odstup a nadhľad. Ostatné pesničky majú, aspoň dúfam, taktiež nadhľad, ale na počúvanie môžu byť trošku náročnejšie. I keď, to musí posúdiť každý sám.

Na albume je celkovo desať pesničiek. Ako a s kým ste sa podelili o texty a muziku?
Texty sú moje. Jeden sme napísali s Tomášem Belkom a jeden s Davidom Hlaváčom. Ten so mnou robil pri väčšine pesničiek aj hudbu. Niektoré sme potom skladali napoly, iné zas David sám. Produkoval Honza Muchow. A ten niekedy zasiahol viac, než „len“ ako producent – čiže aj on je čiastočným autorom hudby.

S Janom Muchowom je to asi podnetná spolupráca...
Spolupráca s ním je vynikajúca. Dokáže výborne vycítiť, akým spôsobom do veci zasiahnuť, pieseň ovplyvniť, no zároveň jej ponechať dušu. Viete o ňom, ale zároveň viete aj o Davidovi Hlaváčovi. Ten síce nie je až taký známy, no z jeho práce je zrejmé, aký je dobrý.

Máte pocit, že svojím albumom zapĺňate konkrétnu dieru na našom trhu? Že prichádzate s niečím, čo na ňom už dlhšiu dobu chýba?
To neviem. Hlavne zapĺňam dieru v sebe. Chcela som urobiť album. A čo ďalšie vyplním, to sa uvidí. Na to, čo zapĺňame alebo nezapĺňame, sme nemysleli. Vlastne by sme to aj tak neovplyvnili.

Ako ale ovplyvnil pesničky na albume váš partner Pavel Liška?
S Pavlem sa rada poradím a cením si jeho konštruktívnu kritiku. Niekedy sa ovplyvniť nechám, inokedy si ustojím svoj názor. Každopádne bol pre mňa a aj je dôležitou spätnou väzbou.


Album má zaujímavý obal...
Ako vieme, fyzické hudobné nosiče sa v súčasnosti predávajú pomenej. Preto sme chceli obal ozvláštniť. Vnútri albumu je osem jemnučkých listov papiera popísaných mojimi textami. Z tých si môžete na klasickú objímku so žiarovkou zložiť tienidlo lampy. Autorom tejto vecičky je dizajnér, odborník na papierové lampy Petr Bakoš - a naozaj sa mu to podarilo. Papier sa v lampičke presvieti a vystúpia na ňom texty piesní. Je to odmena pre tých, ktorí si album kúpia a dúfam, že budú nadšení. Ja ho na sto percent budem rozdávať pod stromček. A zakaždým kúpim aj tú šnúru so žiarovkou, aby si to obdarovaný mohol hneď aj vytvoriť.

Chystáte k albumu aj propagačnú šnúru?
Určite! No teraz sa chcem venovať predovšetkým bábätku. Rozhodne nemienim dávať prednosť kariére pred dieťatkom.