Snažil som v archívoch vypátrať tri dostupné videoklipy, ktoré by dokumentovali 20 rokov slobody, ktoré dnes oslavujeme.
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Snažil som v archívoch vypátrať tri dostupné videoklipy, ktoré by dokumentovali 20 rokov slobody, ktoré dnes oslavujeme. Zameral som sa Martu Kubišovú spievajúcu na balkóne (nenašiel som), hľadal som Grigorovho Majakovského (nenašiel), avšak pri tretej hymne nežnej revolúcie roku 1989 som bol konečne úspešný. Aspoň video skupiny Tublatanka Pravda víťazí z tej doby sa dochovalo. A priznajme si, že pravdepodobne už nenájdeme lepší moment na to, kedy si ho pripomenúť.
Pesnička pravda víťazí vyšla na tretej LP platni skupiny Tublatanka nazvanej Žeravé znamenie osudu. A hoci to už niekde pod povrchom komunistickej diktatúry vrelo a rakovina doby ju začínala zožierať, predsa len trvalo ešte zhruba rok, kým sa niečo udialo. Aj preto bolo vydanie Žeravého znamenia osudu, na ktorom Tublatanka priniesla niekoľko silných textov s dlhodobým odkazom prekvapení a zároveň tiež akýmsi znamením, že sa niečo bude diať.
Takto sa však k tomu staviam až po dvadsiatich rokoch. V roku 1988 som sa tešil, že Tublatanka má tretí album, a že im „reže“. Pesničku Pravda víťazí som si zamiloval hádam na prvé počutie, aj keď priznávam, že som vtedy na albume objavil pre mňa aj silnejšie skladby. V tom čase som však ešte netušil, že zhruba o rok sa Pravda víťazí stane hymnou novembrových udalostí, a že ju svojim spôsobom znenávidím. Nie kvôli podstate, vďaka ktorej sa táto skladba konečne slobodne odopla z reťazí, ale preto, že znela hádam aj z konzervy komunistického džúsu, keď som si ho otváral.
Samozrejme, dnes je situácia iná a Pravda víťazí je opäť v pohode a priznávam, že po poriadne dlhom čase som sa celkom rád aj vrátil k videoklipu, ktorý vznikol vďaka novembrovým udalostiam. Netuším, či v tej dobe mohla byť skladba Pravda víťazí singlom s videoklipom, ale keby aj, tak by určite nebol taký dobový a výpovedný, ako sa napokon stal.
Videoklip k pesničke je vlastne dokumentom o udalostiach, ktoré sprevádzali náš národ až po obdobie novembrovej slobody. Je teda celkom pochopiteľné, že videoklip je čiernobiely a Maťo Ďurinda sa v pesnička objavuje iba akoby na pozadí dejín. S odstupom času mi je už jasné, akú hodnotu musel mať tento klip pre generáciu nad nami. Tá naša si to uvedomuje pravdepodobne až teraz, po dvadsiatich rokoch.
Je však úžasné, že ani po tak dlhom čase pesnička Tublatanky nezovšednela a je stále dôkazom toho, aké nadčasové skladby v tej dobe vznikali.
