Sú hity, na ktoré sa jednoducho nezabúda. A je úplne jedno, že vznikli v časoch osemdesiatych rokov minulého storočia, v ktorých vznikala doma hudba, nad ktorou mnohí ohŕňajú nos.
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Sú hity, na ktoré sa jednoducho nezabúda. A je úplne jedno, že vznikli v časoch osemdesiatych rokov minulého storočia, v ktorých vznikala doma hudba, nad ktorou mnohí ohŕňajú nos. Je však nesporné, že táto doba mala po hudobnej stránke svoje čaro a zanechala nezabudnuteľné hity. Pre tých, ktorí na nich vyrastali je každý návrat k nim nielen spomienkou, ale aj príjemným spestrením. Počas leta si niekoľko takýchto skladieb sporadicky pripomenieme a skúsime sa im pozrieť „na kobylku“...
Keď sa dnes povie Lucie Bílá, napadne nás nesporne prvá dáma českej populárnej hudby, legenda, dračica, žena, ktorá presne vie, čo chce. Z môjho pohľadu (nikomu ho však nevnucujem) najlepšia česká speváčka vôbec, žena s jedinečným hlasom a navyše skvelý človek. Na výpočet jej úspechov by vystačila kniha. Žiaľ, Lucka akoby sa vo svojej kariére odrážala iba od rokov deväťdesiatych, keď prijala ponuku účinkovať v prvom českom naštudovaní muzikálu bedári, následne naspieval Soukupovu skladbu Rekviem do Renčovho filmu Rekviem pro panenku a potom vybuchla ako obrovská nespútaná hviezda na albume Missariel a odvtedy je z nej hviezda.
V jej kariére osemdesiate roky akoby neboli. Škoda. Fanúšikovia čakajú na to, kedy sa odhodlá mávnuť rukou a dovolí aby v Supraphone vydali aspoň v digitálnej forme jej materiál nahraný v osemdesiatych rokoch, ktorý je v podstate pripravený na vydanie a zahŕňa jej vôbec prvý album, ktorý nahrala s Petrom Hannigom (vraj ho ani nenahrávala, ide iba o zbierku demonahrávok a neoficiálnych nahrávok vyskladaných na jednom albume) a single, ktoré vyšli v druhej polovici osemdesiatych rokov, keď od Hanniga odišla a pokúšala sa preraziť po vlastnej línii.
Lucie Bílá - ukážky zo starších klipov
Lucke bolo v tom čase zrejmé, že hoci ju to tiahlo k metalu (Arakain), tak to by jej poslucháči neuverili a týmto smerom sa uberala skôr sporadická. Na druhej strane však nemienila svoj talent márniť hitmi ako Neposlušné tenisky. Hoci veľmi chcela spievať a nahrávať, uvedomovala si, že by to mal byť pop, ktorý v druhej polovici osemdesiatych rokov nebol nijako výrazný, ale dokázal by ju uživiť. Na ponuky veľkých hudobných bossov nereagovala a svoje sily spojila s Jiřím Vondráčkom (otel Lucie Vondráčkovej) a spoločne s kapelou Lego nahrali niekoľko singlov.
Jedným z nich bola i skladba Jako pták Fénix. Pôvodný videoklip bol odvysielaný v televíznom programe Pionierska lastovička, žiaľ, nikde som sa ho nedopátral. Dochoval sa však aspoň záznam z nejakej kontaktnej relácie, kde Bílá pesničku na playback zaspievala. Ide o nejaké medziobdobie. Z pesničky je zrejmé, že už nejde o kolovrátkovú tvorbu pre speváčku pre vojakov. Jiří Vondráček sa na svoju dobu snažil do skladby vložiť progresívne prvky a využil k tomu najmodernejšie hudobné a programovacie nástroje. Je jasné, že z dnešného pohľadu to vyznieva komicky, ale Bílá ma svojim spôsobom jednu z prvých serióznych skladieb.
Lucie Bílá - LEGO
Ďalším pomalým hitom v jej diskografii je skladba Příležitostná, ktorá tiež vznikla v krátkej, ale tvorivo dosť plodnej spolupráci s Jiřím Vondráčkom (predpokladám, že keby ten sprístupnil svoj archív, našlo by sa tam pár úžasných skvostov). Hoci Bílá v tom čase už intenzívne premýšľala nad novým albumom, na ktorého produkcii sa mimochodom mal podieľať aj Michal Penk, ktorý však v tom čase už bojoval so svojim drogovým problémom a tak bol pre Bílú nespoľahlivý a zo spolupráce vzišlo (škoda, mohlo to byť určite veľké prekvapenie), k jeho nahrávaniu nakoniec nikdy nedošlo a ostalo dochovaných iba týchto pár nahrávok. Pesnička Příležitostná zaznela vo veľkom zábavnom programe Československej televízie nazvanom Jedeme dál a okrem toho, že sa opäť produkčne oddialila od Hannigových skladieb, Bílá v nej dokonca dosť intenzívne predvádza aj rozsah svojho, dovtedy dosť neodhaleného hlasu.
Lucie Bílá - Slušovice
Bolo by nesporne veľmi dobré, keby dnes už nedostupné nahrávky Lucie Bílej z tohto obdobia vyšli aspoň v digitálnej podobe.
V piatok 24. februára a v nedeľu, 26. februára ponúknu viedenskí sprievodcovia pri príležitosti Medzinárodného dňa sprievodcov cestovného ruchu gratis prehliadky a prednášky.
Filmová klasika, ktorá minulý rok oslávila tridsiate výročie a po „šérovaní“ na videokazetách s monotónnym dabingom sa konečne dostáva k nášmu divákovi vo formáte, aký si zaslúži.
Plusom tohto príbehu je herecké obsadenie (Harrison Ford, Brad Pitt), ale tiež zaujímavý príbeh, ktorý v sebe skĺbil pozadie politických faktov a vykreslenie osobností hrdinov príbehu. Dohromady to dáva vcelku zaujímavý film, ktorý zaujme aj 15 rokov od premiéry.
Good Things Come To Those Who Don´t Wait je výnimočná nahrávka, ktorá znie moderne, nadčasovo a prináša spojenia, ktoré sa zdajú byť nespojiteľné, no toto je ukážka toho, ako to znie, keď sa to niekto spojiť pokúsi.
Dokumentárna tragédia o práve na spravodlivosť je osemročnou detektívnou výpravou režiséra Roberta Kirchhoffa do temných hlbín dodnes neuzatvoreného a medializovaného prípadu únosu, znásilnenia a vraždy mladej medičky.
Kto sú odsúdení? Kto sú ľudia, ktorí o prípade rozhodovali? Kto sú svedkovia a kto sú ľudia označení políciou za svedkov? Ako je možné, že tí, ktorí by mali dnes s pocitmi viny mlčať – hovoria otvorene a naopak tí, ktorí by mali byť presvedčení o ich vine – nechcú vypovedať?
