Siempre & Lukáš Adamec

Lukáš si nakoniec album musel vydať po vlastnej línii, no po jeho vypočutí hádam každý pochopí, že je to to najlepšie, čo mohol urobiť.
Keď som pred rokom na začiatku leta sedel na brehu Jadranského mora, nedeľného večera, či skôr noci sa do ticha rozletela správa, že Lukáš Adamec je SuperStar.

Zaslúžene, pomyslel som si. S víťazstvom prišla aj exkluzívna ponuka na nahranie debutového albumu pod renomovanou vydavateľskou značkou. Lukášovi však v tom zhone akoby zabudol niekto povedať, že ak chce vydať album, mal by dodržať nejaké pravidlá a viac sa prispôsobiť požiadavkám trhu a éteru, než svojmu hudobnému cíteniu. Mladý Košičan v sprievode svojej kapely však nahral materiál, ktorý je mu blízky a za ktorý sa dokáže pozrieť ráno do zrkadla bez toho, aby si povedal, že sa niekomu zapredal. Situácia vyústila do toho, že Lukáš si nakoniec album musel vydať po vlastnej línii, no po jeho vypočutí hádam každý pochopí, že je to to najlepšie, čo mohol urobiť.

Nedokážem si totiž predstaviť, že by Lukášov album znel inak, ako znie. Surovo, rockovo, s niekoľkými prekvapivými momentmi, ďalej živelne a dravo, s textami tak naozaj od úst, ktoré majú zmysel a pritom to nie sú prostoreké básničky o láske, či bezprízorne odrecitovaný slovník sprostých slov. A aj bez týchto elementov, alebo skôr práve vďaka ich absencii sa Lukáš Adamec a jeho Siempre predstavujú v tom najlepšom svetle, tak, že im to poslucháč jednoducho musí uveriť. Z môjho pohľadu som tejto zostave uveril jedenásť z tuctu pesničiek, ktoré sa na albume objavili.

Tej poslednej, niežeby som neuveril, ale jednoducho mi na tomto albume nesedí anglická jedenástka, skladba Summertime. V žiadnom prípade to nie je zlá pesnička, hudobne dokonale ladí s ostatným materiálom, avšak angličtina ako taká mi v prípade zvyšku jedenástich slovenských skladieb nereže a dokonca z interpretácie tej skladby akoby som cítil v Lukášovom hlase istú neistotu.
V podstate som však došiel do momentu, kedy som odhalil jedinú vec na Adamcovom debutovom albume, ktorá mi tam prekážala. Fakt, že sa spevácky (a hlasovo) občas dosť razantne podobá na Ivana Táslera neriešim, pretože s takým hlasom sa jednoducho narodil a nikto to nezmení. A v podstate vďaka za to. Lukášov hlas je silný, svieži a v jeho prípade doslova platí, že jeho spev je darom od Boha. Adamec to v sprievode svojej kapely dokazuje v podstate v každej skladbe, z ktorých pri väčšine je spoluautorom hudby a pri niektorých si písal aj texty.

Navyše pri všetkých skladbách cítiť, že to tých chalanov jednoducho bavilo. Kebyže mám vybrať najsilnejší moment, asi dosť hodnú chvíľu váham. Nepochybne séria za sebou nasledujúcich skladieb Neboj sa – Kvety zla – Z diaľky – Rozprávka, v ktorých Adamec s partiou odhaľujú hneď niekoľko hudobných polôh a zároveň dokazujú, že v každej sú úplne skvelí. Či už v klasických rockových vypaľovačkách, v rockovom singli s reggae prvkami, alebo skoro balade rozprávka. Skvelá je i záverečná Rozcvička.

Ale ešte ma margo balád, žiadnu klasickú baladu na tomto albume nečakajte. Lukáš s chalanmi to poňali pekne dravo, vďaka skvelému nápadu vynechať takmer úplne prestávky medzi jednotlivými skladbami a nadväzovať jednu za druhou takmer okamžite má poslucháč pocit, že je na skvelom koncerte mladých, do hudby zbláznených muzikantov, ktorí ešte nie sú pokazení požiadavkami komerčnej doby a robia si čo chcú a robia to veľmi, veľmi dobre. Mimoriadne vydarený debutový album.

Vydavateľstvo: Bee Production, 2012
Linky: LUKÁŠ ADAMEC & SIEMPRE

ZOZNAM SKLADIEB:
01. Oheň
02. Neverím
03. Sú dni
04. Neboj sa
05. Kvety zla
06. Z diaľky
07. Rozprávka
08. To, čo príde
09. Mám chuť
10. Stačí
11. Summertime
12. Rozcvička