Rytmus – fenomenálny Fenomén?

O albume:
Najvýraznejšia osobnosť česko-slovenského rapu Rytmus už dávno prerástla miestnu hiphopovu scénu. Po fenomenálnom úspechu predchádzajúceho albumu Kral z roku 2009, ktorého sa predalo na súčasné pomery neskutočne veľa (30 tisíc kópií), prichádza Rytmus s dlhoočakávaným albumom s výstižným názvom Fenomen. Áno, Rytmus je fenomén a komerčne najúspešnejší slovenský interpret posledných rokov. Z húževnatého undergroundového rapera sa vypracoval na obletovanú celebritu a porotcu komerčnej speváckej súťaže. Aj preto sa dá očakávať, že jeho nový multižánrový album bude opäť komerčným trhákom. Svojich fanúšikov nechával dlhšie čakať práve preto, aby im priniesol opäť niečo nové, trendové a predovšetkým progresívne. O hudbu sa tentokrát postarali Sukowach, S3rious, Superstar O., Heron, Mad Skill, Vybe Beatz a Tomi Popovič, s ktorým už Rytmus točil v minulosti (Príbeh). K novinke stihol raper natočiť aj dva videoklipy.

Hodnotenie albumu:

Celkom by ma zaujímalo, koľko albumov je v tejto chvíli predaných. Dal som si odstup a priznávam, že pred Rytmusove nové CD som v krabici s albumami na recenzie sporadicky predhodil niečo iné. Nechcel som sa bezhlavo vrhnúť na niečo, čo by som možno neohodnotil objektívne a najskôr som chcel absorbovať to šialenstvo, ktoré sa okolo nového albumu zvrhlo. Raper má pocit z dobre vykonanej roboty, novinári boli síce slušní, ale vyjadrili svoj názor celkom jasne. A fanúšikovia? Predpokladám, že slovenský hudobný trh tento rok prežil vďaka tomu, že vyšiel nový Rytmus. A som o tom presvedčený aj napriek tomu, že v deň, keď vydavateľstvo s pompou ohlásilo vydanie platne, dostal som ponuku na jeho stiahnutie, vraj aby som mohol počúvať a písať.
Ďakujem, neprosím. Okrem toho, že sa mi nechcelo ani jedno, ani druhé, priznávam, že som na hudbe tak závislý, že ju radšej nebudem počúvať, akoby som ju mal sťahovať. Nech je to ktokoľvek. Hoci aj Rytmus, u ktorého som navyše presne vedel, čo čakať, takže sa mohlo udiať veľmi málo vecí, ktoré by ma niečím prekvapili. Úvodný singel Nehľadám ukázal, čo je Rytmusova slabá stránka – spev. Pokiaľ Patrik Vrbovský rapuje, je to v poriadku, vtedy je drzý, presvedčivý a verím mu minimálne tak, ako on sám sebe. Ako náhle prídu veci ako Nehľadám, či záverečná Bez mamy bez otca, prichádzajú aj piesne, ktoré majú publikovateľný text, a majú silný odkaz, ale sú „vyťahané“. Beriem fakt, že album s jedenástimi pesničkami by mal priniesť aspoň dve – tri, ktoré by sa dali hrať v komerčných rádiách. Nech to vyzerá na prvý pohľad akokoľvek, tak sa to týka všetkých, aj Rytmusa. Komerčný song netreba však silou mocou spievať (a už vôbec nie v tomto prípade).

Druhá vec sú texty. Je to rap, je to hip hop, je to spôsob vyjadrovania sa. Mne sa ten spôsob vyjadrovania nepáči, aj keď priznávam, že z niektorého Vrbovského slovných spojení som prekvapený a nadšený, z iných zas ale prevraciam oči. Fenomén Rytmusových textov však tkvie v niečom inom. Treba ich „dešifrovať“ a hľadať v nich príbeh. Za každou jeho skladbou sa skrýva kus životnej skúsenosti. Fakt, že si Vrbovský neberie servítku pred ústa so sebou prináša aj samotný žáner a v neposlednom rade aj imidž.

Za drsnou vizážou však nemožno hľadať iba drsného chlapca. Aj na albume Fenomén sú piesne, ktoré sú vulgárne a drsné prvoplánovo, ale sú skladby, ktoré sú drsné, ale má to v nich svoje opodstatnenie. Ak poslucháč rozkóduje aspoň niektoré posolstvá, možno začne Vrbovského vnímať trochu inak, nielen ako jedinca s enormne nafúknutým egom, aj keď na prvý pohľad, videnie i počutie tak pôsobí. Tí, ktorí sa k nemu dostali bližšie tvrdia, že je to skromný a úžasný chlapec a faktom je, že aj tento odkaz je možné nájsť v jeho (aj tých drsných) pesničkách.

Ja sa však viac, ako na texty (o ktorých by sa kľudne dala napísať diplomová práca) v tomto prípade zameriavam na hudbu. A veľmi rád poviem, že po hudobnej stránke je tento album naozaj Fenomén. Moderné, progresívne, súčasné, dokonalé. Po hudobnej stránke prišiel Vrbovský s fenomenálnym projektom a autorom svojich pesničiek a producentom jedenástich skladieb na albume môže vďačiť za to, že sa na tento album nikto nemôže pozerať cez prsty. Pretože po hudobnej a produkčnej stránke táto platňa patrí do trojice najlepších albumov „žánru“ minulého roka (hneď vedľa Dary a Tiny) a má svetové parametre. Fanúšikovia žánru si k môjmu hodnoteniu môžu pridať ďalšie dve hviezdičky, verím, že pre nich je toto Biblia a celkom im rozumiem. Po hudobnej stránke v podstate, áno, aj pre mňa.

Vydavateľstvo: EMI, 2011
Linky: RYTMUS

ZOZNAM SKLADIEB:
01. Fenomen
02. AKM
03. Deti stratenej generácie
04. Nehladám
05. Hovnám neodpovedám
06. Sám
07. Noc patrí nám
08. Čau jak sa máš
09. I Heard About
10. Sloboda
11. Bez mamy bez otca