No Name – Nový album

Na desať nových piesní No Name sme si museli počkať tri roky. Presne toľko ubehlo od vydania ich posledného radového albumu. V prípade kapely, ktorá má dominujúce miesto v obľúbenosti nielen doma, ale aj v susedných Čechách, a o ktorej sa už vie aj v susednom Poľsku, sú potom očakávania dvojnásobné. Podarilo sa ich naplniť?

No Name to zobrali na Novom albume útokom. Kolekciu desiatich noviniek otvára pieseň dotyky, čo je klasická záležitosť No Name, ktorá so sebou prináša klasickú hravosť slov a chytľavej melódie, čo zaváňa jasným hitom. Výborná štartovacia pozícia, ktorá poslucháča navnadí na ďalšie počúvanie, ku ktorému pristupuje s veľkými očakávaniami.

Po prvej pesničke prichádza vrchol albumu. Timkovcom sa podarilo pred mikrofón dostať Luciu Bílú a vznikol (prvý) singel z nového albumu, nazvaný Ženušky. Aj keby už na tej platni nestálo nič za pozornosť, tak vďaka tejto pesničke má Nový album zmysel. Okrem skvelého, poloironického textu a vskutku vydarenej muziky je tu ešte spojenie dvoch hlasov. A spojenie Igora Timka a Lucie Bílej je naozaj skvelé. Pri silnom hlase speváčky je Timko jedným z mála spevákov, ktorého hlas vedľa popovej divy nezaniká, ale je Bílej rovnocenným partnerom. To spojenie má za následok, že Ženušky sú podľa mňa najlepším duetom od čias, keď sa v spoločnej piesni spojili Dara Rolins a Věra Špinarová a to boli deväťdesiate roky. Naozaj výborné. Bílá navyše dáva priestor svojim výškam, kričí, kladie dôraz na intonáciu a pritom ani raz neprekročí hranicu, za ktorou by sa už Timko vedľa nej stal iba neviditeľným asistentom. Toto je naozaj výborná práca a spokojné môžu byť obe strany. Pesničku už navyše sprevádza parádny a naozaj vtipný a zmysluplný videoklip.
Následne však musím konštatovať, že zvyšok materiálu je „už iba“ klasika. Aj keď, na druhej strane, to nie je na zahodenie. No Name si udržali svoj klasický štandard, muzikantskú hravosť a šikovné skladačky slov, z ktorých vznikli veľmi príjemné texty. Síce sa kapela neposúva míľovými krokmi vpred, je fantastické, že napriek rokom na scéne neurobili ani týmto albumom žiadny, hoci len pomyselný krok vzad. Platňa ponúka ešte niekoľko istých a určite aj úspešných singlov (Želám si, alebo takmer vianočná Biela krása, či môj ironický favorit Promile) a na záver jedno prekvapenie, ktoré považujem už iba za zaplnenie miesta. Reč je o inštrumentálnej skladbe Homo instrumentalis, ktorá je bez textu a aj hudobne dosť vybočuje zo zabehaných koľají No Name. Vtipný, „Sterilný“ booklet je iba dôkazom toho, že No Name sa nehrajú na veľké hviezdy a robia iba to, čo ich baví. Aj preto sa ich Nový album počúva veľmi dobre.

Aj tento album si kúpiš na HUDOBNY.SK

Vydavateľstvo: Sony Music, 2011
Linky: NO NAME

ZOZNAM SKLADIEB:
01. Dotyky
02. Ženušky
03. Biela Krása
04. O Mojej Žene
05. Sľuby
06. Želám Si
07. Svetlo
08. Promile
09. Byt Lepší
10. Homo Instrumentalis