Milovníci klasiky si prídu na svoje pri 45. dvojalbume z edície Opus 100.
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Milovníci klasiky si prídu na svoje pri 45. dvojalbume z edície Opus 100, ktorý mapuje dvojportrét pre
symfonický orchester z autorského pera Juraja Hatríka a tiež elégiu pre sláčikové nástroje a sólové
husle z autorského pera Ilju Zeljenku.
O albume Juraja Hatríka:
Juraj Hatrík (nar. 1941) štúdium skladby u
Alexandra Moyzesa spojil so štúdiom hudobnej teórie
a estetiky. Bol jediným predstaviteľom domácej avantgardy, ktorý neprijal koncept abstraktnej hudby, ale od
začiatku spájal hudobnú výpoveď s mimohudobnými prvkami. Jeho diela zo šesťdesiatych rokov zaujali práve
touto syntézou. Roky normalizácie, ktorá ho ako tvorcu tvrdo postihla, predchádzala jeho symfonická báseň
Dvojportrét, inšpirovaná Cervantesovými postavami, naplnila orchestrálna meditácia Da Capo al Fine a
zavŕšila 2. symfónia, zhudobňujúca texty čílskeho básnika
Victora Jaru.
Sémantika protikladov sa stala osou jeho javiskových kreácií, najmä opery
Šťastný princ na Wildeov
námet. Hlavným centrom tvorivého záujmu pre
Hatríka zostal sám človek, jeho bohatý vnútorný svet a
zložitá psychika, ktorá stojí s jeho svetom vo vzťahu vzájomnej podmienenosti.
O albume Ilju Zeljenku:
Ilja Zeljenka (1932 – 2007) je významný predstaviteľ slovenskej skladateľskej generácie 20. storočia.
V roku 1956 absolvoval bratislavskú VŠMU v kompozičnej triede nár. um. Jána Cikkera. Po dvanástich rokoch
dramaturgickej práce v Slovenskej filharmónii a Československom rozhlase sa začal venovať výlučne
kompozičnej činnosti. Spočiatku ho priťahovala tvorba filmovej hudby, v ktorej patril medzi
najprogresívnejších a na špecifikum filmu najcitlivejších autorov. Od konca 60. rokov sa však zameriava na
hľadanie nezávislého a integrovaného hudobného jazyka. Hoci vo svojej tvorbe vyšiel z klasikov európskej
hudobnej moderny, postupom času sa upevnil jeho vzťah k experimentovaniu. Autor opier, orchestrálnych diel,
inštrumentálnych koncertov, kantát, komorných skladieb, scénickej, filmovej a inej hudby. Stál pri zrode
elektroakustickej hudby.
Hodnotenie:
Skutočne poriadna dávka klasiky, vážnej muziky a silných emócií, ktoré bezpochyby pohltia poslucháča aj
vtedy, keď nie je práve milovníkom žánru. Hatríkov album vyšiel pôvodne v roku 1983, Zeljenkova nahrávka v
roku 1978, oba sú remastrované z pôvodných štúdiových pásov.
Vydavateľstvo: Opus, 2012
Linky:
OPUS 100
ZOZNAM SKLADIEB:
JURAJ HATRÍK
1. DVOJPORTRÉT PRE VEĽKÝ SYMFONICKÝ ORCHESTER
2. FRAGMENTY Z DENNÍKA
Cyklus ženských zborov na text neznámej ženy
2. Som veľmi smutná
3. Ty mi odpustíš
4. Musím veriť
5. Kedy príde ten deň
6. Až teraz viem
3. DENNÍK TÁNE SAVIČEVOVEJ
Monodráma pre soprán a dychové kvinteto na autentický ruský text
7. Prológ
8. Žeňa
9. Bábuška
10. Ľoka
11. Ujo Vasia a ujo Ľoša
12. Mama
13. Epilóg
ILJA ZELJENKA
01. ELÉGIA PRE SLÁČIKOVÉ NÁSTROJE A SÓLOVÉ HUSLE
02. KONCERT PRE HUSLE A SLÁČIKOVÝ ORCHESTER
(Molto moderato – Andante cpmodo e grazioso – Andante com moto ed appassionato)
03. HUDBA PRE KLAVÍR A SLÁČIKOVÉ NÁSTROJE
