Vratko a spol.dávajú celkom jasne najavo, že punk ani náhodou nie je mŕtvy a že sa dá robiť tak, že sa mu uverí.
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Neuveriteľných osem rokov latentnosti si dopriali Inekafe medzi posledným radovým albumom a minuloročnou novinkou Právo na šťastie. Hoci koniec kariéry tejto punkovej formácie prišiel v roku 2003 ako blesk z jasného neba, zhruba po piatich či šiestich rokoch prichádzali prvé impulzy, ktoré naznačovali, že to s definitívnym koncom nebude také horúce. Do nových projektov sa však kapela nehrnula. Fanúšikom ponúkli koncertné DVD a predajne maximálne úspešné CD s najväčšími hitmi, odohrali niekoľko koncertov a fanúšikov nechávali stále v napätí.
Minulý rok podpísali IneKafe zmluvu s novým vydavateľom a v polovici novembra vyšiel chrumkavý a chutný nový album. Fanúšikovia sa dočkali a lačnosť po kapele spôsobila záujem zo strany poslucháčov, nadštandardný záujem aj zo strany kritiky a čo je najdôležitejšie, osem rokov pokoja spôsobilo, že IneKafe vydali pod názvom Právo na šťastie pravdepodobne svoj najlepší album vôbec.
INEKAFE - Ani minútu
Ak mi v prvej dekáde kariéry tejto kapely niečo na nej vadilo, tak to boli v zásade dve veci – príliš silné prikláňanie sa ku komerčnému nádychu (bolo to síce gitarové, ale príliš chytľavé), aj napriek tomu, že IneKafe bola v podstate punková formácia a (ne)spev Vratka Rohoňa. Nad tým som vždy mávol rukou s tým, že je to predsa punk, tak sa tam viac kričí, ako spieva (hádam za tieto slová nedostanem kopanec:)) a nakoniec som vždy podľahol istým skladbám kapely, ktorá sa mi svojou produkciou dokázala aspoň čiastočne získať. Pomyselných sedem hviezdičiek by som im však nedal nikdy.
Ten moment prichádza až s albumom Právo na šťastie, ktorý je pre mňa osobne jedným veľkým prekvapením. Toto je v prvom rade vôbec prvý album IneKafe, ktorému verím. Chalani počas rokov oddychu odsunuli myšlienku na komerciu bokom a nahrali to, čo ich baví. Album vďaka tomu znie surovo, drzo a presvedčivo. Tri veci, ktoré som od punkerov vždy očakával. Vratko a spol. tak dávajú celkom jasne najavo, že punk ani náhodou nie je mŕtvy a že sa dá robiť tak, že sa mu uverí.
INEKAFE - Špinavé objatie
Síce sa v globále môže zdať, že album je príliš depresívny (nie, album Vitajte na konci sveta skupiny Desmod to neprekonalo:) ), ale vzhľadom k žánru ako takému s tým nemám problém. Samozrejme, na dovolenku k moru si to nezoberiem, pretože sa tam chcem baviť, ale keď dostanem chuť na tento druh muziky, nemám problém siahnuť po albume IneKafe.Vratko a spol. mali na prípravu nového materiálu osem rokov a ten čas využili geniálne. Je zrejmé, že materiál na album vznikal postupne celý ten čas a keďže chalani neboli tlačení žiadnymi termínmi, pesničky mali čas dozrieť. Navyše, mám pocit, akoby si tento raz partia povedala, že nahrajú to, čo ich baví a ich novinka je o to realistickejšia. A medzi nami, za tých osem rokov mi ten Vratkov spev (krik) aj celkom chýbal. A ak mám pri počúvaní albumu pocit, že aj po tejto stránke nastalo nemalé zlepšenie, nebude to určite spôsobené absenciou po jeho hlase. Teším sa, že sú Inekafe späť a že majú stále čo povedať.
ZOZNAM SKLADIEB:
01. Čo ak nie?
02. Právo na šťastie
03. Karanténa citov
04. Veľkou palicou IV
05. Figúrka
06. Špinavé objatie
07. Končím
08. Ani minútu
09. Paralyzovaný
10. Koridor do raja
11. 90%
12. Petra po rokoch
13. Keď všetko sa (k)rúti
Zákonodarca vyzýva na obmedzenie spotreby drevených paličiek na jedno použitie, ktorých sa ročne vyrobí 80 miliárd. Čína má v rukách osud veľkej časti prírodných lesov sveta.
Zistiť reálny stav ochrany prírody a navrhnúť preventívne aj nápravné riešenia patria medzi ciele ochrancov prírody z východného Slovenska počas podujatia Tábor východoslovenských ochrancov prírody.
