Bon Jovi – Burning Bridges

Ak ste od Bon Jovi očakávali ďalší priemerne dobrý album, patríte medzi tých, ktorým kapela vytrela kocúra.
Burning Bridges je totiž najlepšou nahrávkou chlapíkov z New Jersey od roku 1992, keď vydali album Keep The Faith.

A to Burning Bridges v podstate ani nemali uzrieť svetlo sveta. Ale zoberme to pekne po poriadku. Keep The Faith z roku 1992 je pre mňa top albumom Bon Jovi. Spája sa mi to okrem iného aj s tým, že na následnom turné sa kapela zastavila aj na pražskom Strahove, kde odohrala parádny koncert, na ktorom sme síce stáli po kotníky v blate, keďže tam dva dni predtým prebiehali dostihy a deň na to bola prietrž mračien, ale stálo to za to. Navyše to bol môj prvý veľký open air koncert a na také veci sa nezabúda.

Každá ďalšia nahrávka Bon Jovi bola pre mňa priemerne dobrá. Aby som ozrejmil význam tých slov – každý ďalší album bol dobrý, no ani jeden z nich (pre mňa) neprekonal Keep The Faith, na ktorom vedľa seba absolútne vyvážene pôsobili aj rockové vypaľovačky, aj dojemné balady. Až teraz, po dvadsaťtri a pol roku som sa dočkal niečoho, čo síce neprekonáva kvality legendárnej nahrávky, ale sa jej minimálne vyrovná.


A ako som písal, ten album v podstate ani nemal vyjsť. Keď si však partia hudobníkov uvedomila, že má v šuplíku nejaké nedokončené veci, vytiahla ich, oprášila, akože dokončila, pridala dve novinky a v podstate svoj trinásty album (trinástka je zrejme skutočne magické číslo, hlavne v prípade Bon Jovi) predstavili ako „darček“ fanúšikom (za ktorý si samozrejme zaplatia), za to, že sú s nimi tak dlho.


Bez štipky irónie hovorím, že takýchto darčekov by mali Bon Jovi pripravovať viac a rád si za ne zaplatím, pretože z tých desiatich piesní, čo na nahrávku zaradili, nie je nič zbytočné, je to presne to nádherné obdobie, keď kapela dokázala vyvážiť chytľavé rockové vypaľovačky s dojemnými dojákmi a dať tak poslucháčovi nahrávku, ktorú môže počúvať dookola a neomrzí ho.


Navyše Burning Bridges je poctivá hudobnícka robota. Ono ten album naozaj znie tak, akoby sa písal rok 1992 a človek s nadšením vkladá do prehrávača jedno zo svojich prvých hudobných CD a je nadšený, ako tí Američania znejú. Horiace mosty ma jednoducho bavia a myslím, že budú baviť každého, kto Bon Jovi v deväťdesiatych rokoch objavoval, hoci to bol čas, keď táto kapela už mala toho za sebou naozaj dosť.


Ostáva iba veriť, že názov albumu nie je parafrázou na pálenie mostov a nenápadným spôsobom neohlasuje koniec jednej legendy. To by bola večná škoda, teraz, v čase, keď som po štvrťstoročí dostal chuť zájsť si na ich koncert, hoci aj po kotníky v blate.

Vydavateľstvo: Universal Music
Digitálny predaj: SUPRAPHONLINE

ZOZNAM SKLADIEB:
01. A Teardrop to the Sea
02. We Don't Run
03. Saturday Night Gave Me Sunday Morning
04. We All Fall Down
05. Blind Love
06. Who Would You Die For
07. Fingerprints
08. Life Is Beautiful
09. I'm Your Man
10. Burning Bridges