Andy Bell – Call On Me

Tiahne mu na päťdesiat (za tri roky), neholí sa v podpazuší (aj keď neviem, či práve toto je zásadná informácia), má ochabnuté svalstvo (a nehanbí sa za to)...
Tiahne mu na päťdesiat (za tri roky), neholí sa v podpazuší (aj keď neviem, či práve toto je zásadná informácia), má ochabnuté svalstvo (a nehanbí sa za to) a jeho umelecký potenciál je oveľa než to, čo aktuálne vyprodukuje so svojou domovskou kapelou Erasure, ktorá už vlastne dlho nevyprodukovala nič nové. Kto je to?

Andy Bell, samozrejme, polovica dua Erasure vydal ešte minulé leto svoj druhý sólový album nazvaný Nonstop a celkom ma mrzí, že v našich zemepisných šírkach o ňom nikto nechyruje. Zatiaľ čo Bellov sólový debut u nás aspoň niekto distribuoval, o dvojku tu zjavne nikto nemal záujem. Škoda. Andy Bell je persona umeleckého sveta, ktorá si bezpochyby zaslúži pozornosť.

Bellova sólová prvotina niesla prvky začiatkov Erasure, teda doby, keď kapela pôsobila absolútne bezstarostne a nahrávala síce lacné, ale dokonalé popové skladby a nesnažila sa o umenie. Aj preto bola Bellova jednotka naozaj veľkým lákadlom pre fanúšikov žánru. Na svojej vlastnej dvojke sa spevák síce odklonil od kolotoča Erasure (v podstate ho k tomu prinútilo vydavateľstvo), ale zvuku osemdesiatych rokov ostal verný. Z albumu Nonstop vyšli už štyri single a mám pocit, že práve Call On Me najviac zodpovedá umeleckému naturelu, ktorým Bell oplýva.

Pesnička má jasné črty soundu osemdesiatych rokov a v tomto duchu sa nesie aj samotný videoklip (z neho všetky tie „intímne“ odhalenia z úvodu článku). Bell stojí s mikrofónom pred farebnou stenou, vykrúca sa v rytme vlastnej piesne a v podstate dáva divákovi absolútny priestor na odhalenie jeho skutočného stavu. Žiadne prikrášlenia, žiadne mejkapy, Andy Bell vo svojich 47. rokoch a strašná pohoda. Ak inklinujete k popu, túto skladbu si nenechajte ujsť.

Zatiaľ, čo radové albumy Andyho Bella kúpite s dlhšou dodacou lehotou aj v našich internetových obchodoch, v prípade záujmu o singel musíte pátrať po zahraničných portáloch. Fanúšikom hudby osemdesiatych rokov a remixov, či vtedy tak populárne nazývaných „maxiverzií“ však odporúčam singel si zabezpečiť, pretože okrem originálnej verzie prináša disk ešte štyri ďalšie verzie a tiež skladbu Had It All, skladbu, ktorá sa neobjavila ani na jednom Bellovom sólovom projekte.

Linky: ANDY BELL