Jiří Suchý - zakladateľ legendárneho Semaforu

Český divadelník, skladateľ, textár, herec, básnik a spisovateľ Jiří Suchý je známy najmä spoluprácou s Jiřím Šlitrom a z pôsobenia v divadle Semafor. V sobotu 1. októbra oslávil 80. narodeniny.

Jiří Suchý sa narodil 1. októbra 1931 v Plzni, prvé roky svojho detstva však prežil v Klatovách, odkiaľ sa v roku 1936 presťahoval do Prahy. Pred kamerou debutoval už v roku 1944, keď si zahral „dieťa vystupujúce z električky” vo filme Sobota.

V roku 1947 začal pracovať ako grafik v reklamných ateliéroch B a R (neskôr Propagační tvorba), kde spoznal Viktora Sodomu. Svoje prvé básne a texty začal písať v roku 1948 a zároveň sa začal zaujímať aj o divadelné dianie. Inšpirovali ho Voskovec a Werich v muzikáli Divotvorný hrnec, no ovplyvnili ho aj medzivojnoví básnici. V rokoch 1952 - 1954 bol na vojne, kde pracoval ako pisár a kreslič máp a popritom počúval v mníchovskom rozhlase rodiacu sa rock 'n' rollovú hudbu. Po vojne sa vrátil na miesto grafika a spolu s Viktorom Sodomom založil hudobnú skupinu Akord club, pre ktorú písal texty a hral v nej na kontrabas. Od roku 1956 vystupovali v Redute, kde sa čoskoro stali hviezdami a Suchý sa tam zoznámil s mnohými osobnosťami kultúrnej scény, ako napríklad Miroslavom Horníčkom. Najvýznamnejšie však pre jeho budúcnosť bolo, keď Horníček priviedol svojho priateľa Jiřího Šlitra, ktorý sa ponúkol, že zhudobní jeho texty. Prvým bola Píseň o Hamletovi.

V roku 1958 spolu s Vyskočilom, Ljubou Hermanovou a ďalšími založil Divadlo Na zábradlí. Práve tam uviedli jeho prvú hru Kdyby tisíc klarinetů, v ktorej si tiež zahral. Po tom, ako mu ostatní dali jasne najavo, že na pódium už viac nesmie, pretože nie je schopný žiadneho hereckého prejavu, pôsobil už len ako autor. V roku 1959 odišiel a spolu s Jiřím Šlitrom a džezmanom Ferdinandom Havlíkom založil divadlo Semafor, v ktorom dodnes pôsobí ako umelecký vedúci. Začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia sa Suchý oženil s kolegyňou, kostymérkou a výtvarníčkou Bělou Novotnou. Mali spolu dve deti, o to prvé však prišli krátko po jeho narodení. Syn Jakub sa stal úspešným fotografom.

V roku 1964 mu vyšiel prvý hudobný album s jednoduchým názvom Jiří Suchý - Písničky. V tom istom roku vydal aj knihu Klokočí, ktorá obsahovala piesňové texty. Nasledovali ďalšie dve publikácie, ktoré mapovali jeho divadelnú prácu - Začalo to Redutou (1964) a Motýl (1965). V roku 1966 vydal svoju prvú prózu - súbor Sto povídek aneb nesplněný plán. Okrem toho od roku 1966 v rozhlase uvádzal reláciu Gramotingltangly, na ktorú v roku 1968 nadviazal v televízii programom Grandsupertingltangl. V roku 1968 si zahral a podieľal sa na scenári hudobnej kriminálnej komédie Zločin v šantánu režiséra Jiřího Menzela.

Osudový august 1968 zastihol Suchého v zahraničí a napriek tomu, že zvažoval emigráciu, sa napokon vrátil do Československa. Po tom, ako 26. decembra 1969 zomrel Jiří Šlitr, bol rozhodnutý s divadlom skončiť. Problémy priniesla aj nastupujúca normalizácia. Suchý odmietol odvolať svoje predchádzajúce postoje, nepodpísal Antichartu a tak si na nasledujúce roky uzavrel cestu do televízie i rozhlasu, jeho albumy vychádzali len sporadicky a knihy takmer vôbec. Na dlhú dobu poslednými, ktoré sa dostali na pulty kníhkupectiev, boli Med ve vlasech z roku 1970, ktorá obsahovala prózu aj poéziu, a zbierka piesňových textov Růže růžová z roku 1971 s podtitulom Další a další léta dozrávání. Stornovali mu dokonca už vytlačenú knihu Ďábel z Vinohrad a Semafor dostal po prvý raz natvrdo stop. Po Suchého snažení a zoškrtaní politických narážok v hre Revizor v šantánu mohli po niekoľkých týždňoch divadlo znovu otvoriť.

V roku 1972 zaznamenal úspech s hrou Kytice, ktorá s hudbou Ferdinanda Havlíka priniesla nové spracovanie Erbenových balád. Suchý však aj naďalej bojoval s úradmi a cenzúrou. Neskôr sa sústredil najmä na prepracovávanie vlastných starších hier, ako Člověk z půdy alebo Kdyby 1000 klarinetů. Jedinou Suchého hrou v druhej polovici sedemdesiatych rokov bola hra Smutek bláznivých panen z roku 1977, v ktorej bol po prvý raz sám na javisku s Jitkou Molavcovou.

V polovici 80. rokov síce jeho knihy ešte stále vychádzali v mizivých nákladoch a len v Jonáš klube, mohol však po rokoch nakrútiť film pre televíziu. Vznikla tak hudobná komédia Jonáš a Melicharová (1986). V osobnom živote však prišla tragédia, keď podľahla rakovine Suchého manželka Běla, ktorá sa výrazne podieľala na tvorbe Semaforu - robila kostýmy, výpravu, príležitostne obaly albumov a tiež bola prvým kritikom manželových textov. Politické zmeny, ktoré priniesol rok 1989, inšpirovali Suchého k pokusom o politickú satiru. Vznikla napríklad politická hra Hej rup aneb Peklo nebude, ráj se vrací, ktorá vychádzala z tradície Osvobozeného divadla. V deväťdesiatych rokoch zaznamenal Suchý istú renesanciu, keď opäť vydával albumy i knihy, nakrúcal filmy a objavoval sa v televízii. Semafor však po reštitúcii a pre havarijný stav budovy, prišiel o priestory v pasáži Alfa. Divadlo tak rovnako ako vo svojich začiatkoch, začalo "kočovať" a ľudia s ním strácali kontakt. Po čase získali priestory v Karlíně, no povodne v roku 2002 zničili takmer kompletné vybavenie divadla a Semafor opäť stratil scénu. Ešte v roku 2002 prišiel Suchý s povodňovou revue To nám to pěkně začíná, neskôr spolu s Molavcovou vystupovali najmä so staršími piesňami. Vznikol napríklad aj program Včera večer poštou ranní aneb I dopis umí rozesmát, v ktorom Suchý cituje zaujímavé listy, ktoré dostal.

Po ďalšom "kočovaní" získali z iniciatívy vtedajšieho ministra kultúry Pavla Dostála ako hostia scénu v Nosticovom paláci. Tam, okrem iného, vzniklo i pesničkové pásmo na oslavu 45. sezóny s názvom Je nám 45 a predstavenie k nedožitej osemdesiatke Jiřího Šlitra - 80 svíček na ztraceným dortu.

O niekoľko mesiacov neskôr získali nové priestory v Dejviciach, kde prvú sezónu odštartovali 1. októbra 2005 predstavením Koncert s. r. o., ktoré bolo prierezom tvorby dvojíc W+V a S+Š. Suchý zorganizoval aj predstavenie Začalo to akordem - a to právě před padesáti léty, ktoré bolo spomienkou na Acord klub.

V lete 2006 sa Suchý po druhý raz oženil - vzal si stredoškolskú profesorku českého jazyka Markétu, s ktorou sa zoznámil, keď pred takmer desaťročím brigádovala v Semafore ako uvádzačka. Na jar 2007 uviedli v réžii Miloša Formana v Národnom divadle jeho a Šlitrovu hru Dobře placená procházka.

K 50. výročiu divadla Semafor napísal Jiří Suchý niekoľko spomienkových pásiem, ako napríklad Šlitr s námi (a zlý pryč), Uteklo to jako H2O alebo Dal si růži do polívky. V roku 2010 mala premiéru jeho úprava klasickej operety Mam'zelle Nitouche.

V súčasnosti žije Jiří Suchý vo vile na Ořechovke neďaleko divadla Semafor, píše hry, skladá hudbu, tvorí grafiky, vystupuje ako herec i spevák. Známy je aj ako zberateľ - zbiera staré vojenské prilby, ale aj spomienkové lyžičky, platne, fotografie s venovaniami, staré hodinky, pohľadnice či antické mince. Má vnuka Vítka.