Hurts sú v dokonalej forme

Posun vpred naznačila už ich minuloročná novinka Surrender, ich piatkový koncert vo Viedni to iba potvrdil.
Britské duo Hurts je v dokonalej forme. Svojou precíznosťou, čistotou a excelentným zvukom dokázali, že sú stále na vrchole svojho žánru. A nechýbali ani biele kvety.

Theo Hutchcraft a Adam Anderson majú Viedeň radi. V piatok tam hrali už štvrtý raz. Ich veľký halový koncert v mestskej hale som nevidel, avšak dva v klubovej Arena Wien boli nezabudnuteľným zážitkom. Práve v týchto priestoroch dvojica pred rokmi dokázala, že parádne a čisto sa dá ozvučiť akýkoľvek bunker a doslova rodinná atmosféra na koncerte nikdy nie je na zahodenie.

Tento raz sa Hurts na jeden večer nasťahovali do viedenského Gasometru. Jedno z vychytených dejísk koncertov, kde iba pred pár týždňami koncertovali napríklad Imagine Dragons. Sála v prvom rade pojme viac ľudí, čo mohol byť jeden z dôvodov, keďže záujem bol obrovský. Legendárny Gasometer praskal vo švíkoch.

Ešte pri úvodných hosťoch sa síce zdalo, že so zvukom môže byť tento raz problém, ale hneď o 21. hodine, kedy koncert Hurts napokon odštartoval sa ukázalo, že táto dvojica veľmi dobre vie, čo robí.

Dalo sa očakávať, že koncert začne rovnako, ako celý nový album, ktorý dal názov aj aktuálnemu turné, introm Surrender. Priznám sa, že veľkolepé nadšenie prišlo hneď v úvode, kedy som síce s týmto introm rátal, ale v podstate som mal predstavu (keďže som si pamätal komornejšie koncertné verzie Hurts), že pôjde z pásu a následne sa pripojí kapela a dvojica a spustia Some Kindf Of Heaven, ktorá nasleduje aj na albume.


V tej druhej polovici som sa nemýlil, intro však išlo naživo, keďže Theo a Adam si okrem skvelej sprievodnej kapely priviezli do Viedne aj dve bombové vokalistiky, pri ktorých speve behal mráz po chrbte, takže povestné zimomriavky prišli hneď s prvými sekundami koncertu.

Hoci bol album Surrender veľkým posunom vpred, hlavne, čo sa týka dynamiky tvorby britského dua, práve viedenský koncert ukázal, ako kapela dokázala zúročiť tento posun bez ujmy na zdraví. Jednoducho všetko do seba nádherne zapadalo, nadväzovalo na seba a bolo úplne jedno, či sa jednalo o nové piesne (vrátane intra ich odznelo z novej platne osem), alebo o staršie skladby (zvyšných jedenásť).

Veľkolepý zážitok, s čistým zvukom, vynikajúcou kapelou, skvelými vokálmi a fantastickou dvojicou, ktorá je základným pilierom Hurts. Nebolo treba rozprávať, stačilo spievať. Atmosféra bola výnimočná od samotného začiatku - Miracle, Why, Somebody To Die For, Blood Tears & Gold, či Evelyn – dostali návštevníkov do mimoriadneho vytrženia, ktoré hádam vygradovalo piesňou Iluminated a fantastické je, že neubralo na intenzite už až do konca koncertu.


Hurts sú v dokonalej forme, aj keď sa dá povedať, že v takej boli vždy. Viedenský Gasometer rozpumpovali s oveľa viac grandióznejšími prvkami, než na podstatne komornejších koncertoch pred rokmi v Arene, ale iba tým dokázali, že je v podstate jedno, v akej polohe ich zachytíte, vždy to bude zážitok. Veľká scéna pre kapelu, výbornú kapelu, mimoriadne excelentné vokalistky a v popredí samozrejme dvojica, na ktorej to všetko (akože) stojí a padá.

Affair, Rolling Stone, Lights, Sunday (pri tejto skladbe sa určite triasli lustre v priľahlých bytoch), Sandman, samozrejme Wonderful Life, Better Than Love, novinka Wings a pomyselný koniec. Rovných 70 minút. Presne tak, ako svojho času v Arene. Nádherná paralela balád a dynamických skladieb, zvýraznená dokonalým spevom. Veľkolepý zážitok, ktorý však tento raz ešte nekončil.


Zatiaľ, čo na predošlých koncertoch po sedemdesiatich minútach už nič nenasledovalo, tento raz sa Viedeň (aj s množstvom Slovákov, ktorí sa prišli pozrieť) dočkala prídavku v podobe skladieb Nothing Will Be Bigger Than Us a Stay, po ktorej už ostala iba nádej, že to nebolo posledné stretnutie s Hurts, pretože ich nahrávky a ich koncerty jednoducho nemajú chybu.

Foto: gettyimages.com